 |
|
| node: | Konečne! |
| template: | 4 |
| parent: | Meteorologicka stanica kralovstva Jugenblubenprufen |
| owner: | instantna svedska macka |
| viewed by: | |
| created: | 02.02.2008 - 12:30:01 |
| updated: | 02.02.2008 - 12:32:15 |
|
cwbe coordinatez: 101 792011 3049982 3663989 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::3
11 ❤️
aké to bolo pred týždňom? Piatok večer som sa vrátila z Bratislavy domov a nebola tu. Nevítala ma vrúcnym objatím, nechystala mi večeru, nevyzvedalačo nové sa mi stalo vo "veľkom" svete.
Ale už je doma... Akosi mám dušu na mieste, ked ju vidím. Stále sa mi ospravedlňuje, že ma s niečím otravuje, že jej treba vyložiť nohu, či priniesť piť. A nie je čas splácať jej tú dobrotu a lásku s ktorou sa o mna starala, ked som bola malá a mrnčala v posteli,že mi nie je dobre a že ma niečo bolí?! Ved za nou som vždy utekala za prvou, že ma bolí bruško, lebo som vedela, že mi dá na kocku cukru alpu a bude dobre :-) Alebo ma len bude hladkať po čele rukou a ja pokojne zaspím..
Ale uuž sa v dome rozoznieva jej uprimný smiech a každého častuje láskavým pohladom... Cítim neuveriteĺný pokoj, keď vidím tú starú ženu, ktorá už prešla kus cesty nie práve ružami vystlanej. No zároveň sa ma zmocnuje pocit vlastnej malosti, ked vidím, s akou pokorou a láskou prijíma všetky životné situácie, ako sa úžasne dokáže odvďačiť i za to, že prídem k nej a pohladím jej zvráskavenú tvár.
A tak sa s našou babuškou vrátil život do domu :-)
Ale už je doma... Akosi mám dušu na mieste, ked ju vidím. Stále sa mi ospravedlňuje, že ma s niečím otravuje, že jej treba vyložiť nohu, či priniesť piť. A nie je čas splácať jej tú dobrotu a lásku s ktorou sa o mna starala, ked som bola malá a mrnčala v posteli,že mi nie je dobre a že ma niečo bolí?! Ved za nou som vždy utekala za prvou, že ma bolí bruško, lebo som vedela, že mi dá na kocku cukru alpu a bude dobre :-) Alebo ma len bude hladkať po čele rukou a ja pokojne zaspím..
Ale uuž sa v dome rozoznieva jej uprimný smiech a každého častuje láskavým pohladom... Cítim neuveriteĺný pokoj, keď vidím tú starú ženu, ktorá už prešla kus cesty nie práve ružami vystlanej. No zároveň sa ma zmocnuje pocit vlastnej malosti, ked vidím, s akou pokorou a láskou prijíma všetky životné situácie, ako sa úžasne dokáže odvďačiť i za to, že prídem k nej a pohladím jej zvráskavenú tvár.
A tak sa s našou babuškou vrátil život do domu :-)