Možnosť tešiť sa z autonómie iného je sama osebe dôkazom takého zmyslu pre "seba", ktorý je definovaný súčasne vo vžťahu k iným a v diferenciácii od nich. Predpokladá alternatívu k symbióze na jednej strane a k odcudzeniu na strane druhej. Ale takýto zmysel pre svoje Ja, s bohatým dialektickým procesom femínneho uznania, ktoré ho umožňuje, je presne to, čo možno ohroziť príliš silným, alebo naopak príliš slabým dôrazom na oddelenosť a rodielnosť. V jazyku, ktorý používame, kultúrne definovanie muža a ženy ako duálnych opozícií, z ktorých jedna je založená na odlišnosti a druhá na podobnosti, pracuje proti rovinutiu dynamickej autonómie u obidvoch pohlaví. Na jednej strane vedie k vylúčeniu kontinuity a na druhej diferenciácie - obidve vylúčnia sú rovnako škodlivé pre uznanie itersubjektivity...

len tak na okraj ku kritikom tohto fóra