Tak som si spomenul na jednu moju prihodu zo skolskych cias - vtedy som pomerne hodne cestoval MHD cez celu BA. Isli sme zo skoly prijemne naladeni po telocviku jedno letne popoloudnie v trolejbuse smerom z Dolnych honov z Cilizskej. Viedli sme prijemne debaty a uchechtavali sa - vodicovi hrala v predu prijemna muzicka , proste pohodicka. Ak to tam poznate, tak tolejbus tam nahle odbaca doprava - tam kde mu vedie trolejove vedenie, nuz ale ten den sa pan vodic trolejbusu rozhodol, ze skusi nieco netradicne a to, ze skusi zotrvacnost svojho elektromotora a pneumatik iducich na "vzduch". Tak si to teda pan vodic turoval a turoval - robil to tak vzdy, bola tam pekna rovinka pred tou odbockou doprava , nuz ale akosi na konci cesty zabudol spomalit a odbocit do zakruty a isiel stale rovno mimo uvedenej trasy. A vtedy sme mohli pocitit silu okamziku a fyziky. Ked v milisekunde , ked jeho troleje opustili vedenie a prerusil sa okruh sme zapoculi len "**klik"*** - pozreli sme sa na seba a asi sme si pomysleli v tej milisekunde - koolesa prakticky zo 60 km za hodinu zastali prakticky ihned a nas vymrstila sila, ktora sa da prirovnat asi, ked vas zvalcuje auto v takej rychlosti - letime ulickov ako supermani cca 2, 3 metre vzduchom - ja som mal stastie kedze predomnou nebolo nic a letel som pekne do ulicky, spolucestujuci ujo uz nemal take stastie a vletel tou hybnostou do tycky vzdialenej od jeho hlavicky asi 50 cm "slovom - patdesiat centrimetrov". Pozrem sa teda dozadu, ze fuu pekne som si zalietal , ujo ale dost mrsko picoval na sofera s krvacajucou hlavou - sofer si overil fyzikalny pokus a usudil - fyziku neojebes moj mily.....