Knihomoľ(ik)


Lasica ani Satinský zo mňa nebude, ale ... však uvidíte - za pokus prekročiť hranice určitých možností sa už chvalabohu nestrieľa. A časom prohibície už tiež odzvonilo, ale človek nikdy nevie... (pisane v obdobi permanentneho opojenia alkoholom v kruhu podobne naladenych spolubyvajucich)

Karol: "Ej, čo som sa ja o Vás len v ostatnom čase dopočul."
Ferinand: "Áale, určite nič, čo by ešte nebolo dostatočne opočúvané. "
Karol: "Nuž poviem Vám na rovinu, že vraj ste taký knihomoľ, ktorému niet nádeje - v hovorovej reči beznádejný knihomoľ, ktorý by za kus lyrikou pomachleného toaletného papiera aj svoju dusivú potrebu vyhasnúť nechal."
Ferdinand: "Všeličo sa medzi tými ľuďmi nesčítanými povráva..."
Karol: "Ale vy ani neviete, aké starosti k Vám prechovávam. Sám mám toho dosť na rováši – i včera som bol taký sčítaný, až som kdesi medzi riadkami usnul a nič si z dialógov hlavných postáv už nepamätám. Aj tú hlavnú myšlienku som zo seba vypustil. Čo Vám však budem rozprávať, Vám som tu prišiel niečo vyčítať. Len tak mimochodom - a kamže sa tá Vaša žena podela?"
Ferdinand: Neviem, čo na tom pravdy bude, ale údajne s literárnym kritikom kdesi ušla.
Karol: "A ako sa len o nich hovorí, že sú takí sčítaní. No dnes už ani tým knižným zapredancom never!"
Ferdinand a Karol kývajú svojimi hlavami.
Karol: "Ako tak na Vás pozerám, že Vy už teraz máte niečo načítané. Aj tie brýle Vám voľajako narástli."
Ferdinand: "Nuž len ranné spravodajstvo, čo mi leží rozčítané na stole."
Karol: "A hneď takto zrána. A hneď takým stánkovým brakom začínate. To už je hotová diagnóza.
Ferdinand: Aký ste len zrazu analfabetik. Ja len všetkému, čo prvou stranou načaté leží, s čítaním nepohrdnem."
Karol: "Ten gýčový žargón Vášmu prostému humoru nesvedčí. Tak ako sa Vaša žena s literárnou zberbou podela, tak vo Vás aj tá posledná kvapka hovorových návykov vyschla. Vy len čítate a hltáte tie hlásky, samohlásky a dvojhlásky, až si celé hlasivky epickými usadeninami zanesiete a tak si z Vás len tie metaforické pazvuky cestu von nachádzajú."
Ferdinand: "Ja už tú ťarchu počutých slov proste neunesiem."
Karol: "Zle je s Vami, zle. Ako Vás už tak v dlhšom dejovom dejstve sledujem, hneď zrána to načnete niekoľkými stranami neriedeného domáceho spravodajstva, potom to vypálite dobrým 80ročným Ťažkým pri čítaní receptára na Starcove vyprážané rybacie prsty, až to celé neunesiete a vyberiete sa s rukou v rozčítanom Komunistickom manifeste naprieč celým mestom do archívu, samozrejme mestského, po záložky z cestopisných brožúr. Cestou sa však v každom kníhkupectve zastavíte a tam na všetky svetové tragikomédie svoje hrivny oželeliete – a celkom osve. Veď kto by sa už v dnešnej slušnej dobe na samé slnečné poludnie takto sa Vami rozhadzovačne sčítaval a s plným plecniakom kníh vychádzal?"
Ferdinand: "Každý si dnes opasok pred sebou samým uťahuje a na kraj po knihe baživého žalúdka si potom nedovidí."
Karol: "A vy? Za posledné koruny si cestou z archívu aj ten posledný ružový brak kúpite a v parku za pár nedochvíľnych chvíľ celý prečítate. A potom ste taký sčítaný, až sa Vám gečka pod návalom rojčivých spojení parí. Celé mesto Vás už inak ako poriadne a podradne načítaného knihomoľa nepozná. Skončíte Vy raz, sediac na námestí s papierikmi beatnikov a spolu s mierovými holubmi vdychujúc ich farbisté posolstvá. A už bude len krôčik, kým sa v tej utópii utopíte. Takto chcete skončiť? Ihneď Vám, kým som ešte dnes nič nenačítal, so všetkou vervou v hlase vravím: s tým čítaním okamžite prestaňte! Aspoň si zložte tie ružové brýle a priznajte si, že ste na tie knihy zaťažený. Ešte aj tú stoličku pod vami máte na podlomenej strane knihami podloženú. Ej či aj teraz nie ste v mysli Razumichina."
Ferdinand: "A keď Vás ponúknem dobrým podomácky vyrobeným samizdatom?"
Karol: "Nuž veru, samizdat sa mi ťažko odmieta. A máte to aj niečím ľahším začítať? Po samizdatoch ma vždy zvykne hlava rozbolieť."
Ferdinand: "Najlepšie nejakou literárnou kritikou. Žena mi ich teraz zopár zvykne posielať."
Ferdinand a Karol sa tak pustili do čítania samizdatov až sa im minula všetka literárna kritika. Po dočítaní posledného riadku posledného samizdatu už neostalo nič iné len, len prehlásiť: "Knihomoľom každá kritika dobrá, ale nášmu nesčítanému režimu už pohár atramentu pretiekol..."