Peter a Lucia II
by Mišo Fedor

mierne insitne ale ta soda...

Peter a Lucia sa ocitli v hroznej situácii, ale mali šťastie. Pilier, ktorý ich zdanlivo rozdrvil
ich minul len o vlások. Peter sa
Rýchlo prebral zo svojho eufórie plného zaslepenia,
schmatol Luciu a vyhol sa ďalšiemu padajúcemu
pilieru. Zase to bolo len o vlások, no mali smolu,
lebo priamo na nich spadol ďalší pilier.
Ale ich nezabil, len omráčil, lebo
ten pilier spadol na tote dve...
Ale ich boleli hlavy... hrozne... hrozné to bolo
Mišo Fedor Pandaren... keď ich prestali bolieť
hlavy, tak prižmúrili oči a ich pery sa náhodou spojili...
Mali tak pootvorené ústa, a Lucia
okrem iného ešte aj škúlila, čo sa deje
okolo, lebo ženy zvládajú viac vecí naraz.
-Heh ty si ale zlatá
-A ty si zlý zlý... taká irónia...
-Ale ja si vážne myslím, že si zlatá
A ty sa usmievaš, čiže ty to myslíš ironicky...
-Ach odhalil si ma... ty môj medík.
-Ty moja mačička
-A ty si môj kocúrik.
-Miau
-Miau
A zase sa ich pery spojili.
A Peter zdvihol zo zeme úlomok piliera, a
potom ho zase pustil na zem,
lebo si uvedomil, že to čo mu prebieha mysľou
je v danej situácii neprístojné.
Ale vtom Lucia chytila Petra za ruku,
a s jeho rukou zdvihla úlomok,
a naviedla jeho ruku do svojho lona.
No peter ju rázne zastavil a povedal
-To počká, teraz sa odtiaľto musíme dostať
lebo na nás pozerajú títo ľudia a mi to trošku vadí
A naozaj. Tieto naše hrdličky úplne zabudli, kde to vlastne
sú, lebo existovali len jeden pre druhého a realita
im bola viac-menej ukradnutá. Petrovi bola menej
ukradnutá, lebo v jeho krvi počestnej francúzskej rodiny
kolovala aj duchaprítomnosť.
Ale k veci. Peter a Lucia sedeli na studenej
kostolnej dlažbe, a okolo nich stál hlúčik veriacich,
ktorí chceli vedieť, čo sa to zomlelo.
-Poďme už milý môj
-Áno poďme
A tak odišli

Boli plní šťastia, lebo si uvedomili aký je život
vrtkavý, a ako ľahko môže človek prísť o život.
-Ach, ešte stále mám srdce v krku
-Aj ja medík.
-Už by som o teba prišiel
-Obaja by sme o seba prišli medík
-Aspoň by si sa už viac netrápila
-A ty by si nemusel ísť do armády
-Milujem ťa
A chytil lucku za riťku
-Aj ja ťa milujem medík
A tiež chytila Peťka za riťku.
Naše zamilované detičky boli maximálne
zamilované, ale táto zapeklitá situácia zmenila
ich postoj k životu. Ich šťastie z toho
že môžu byť spolu predčilo šťastie, že sú spolu,
What the fuck? To čo som napísal???
{iste chápete čo tým autor myslel}
že majú jeden druhého…
Prestali veriť v zázrak lásky, a to zmenilo
ich postoj k životu, prestali byť tak slepo zamilovaní,
a viac sa začali zaujímať o telesné pôžitky.
-Poď dnes ku mne domov
Máš čas?
-Pre teba mačička mám vždy čas.
A silnejšie jej stisol riťku.
-AÁch
A Lucka vopchala svoju rúčku pod jeho košeľu,
a hladkala ho po chrbátiku.
A Peter zasunul prsty nižšie, a trošku pritisol
A došli ku dverám,
{ďalej nič}