V konfrontacii s narastajucim cynizmom a nihilizmom, v stretnuti zoci voci tymto charakterovym fenomenom, v mojej nie dostatocnej schopnosti sa s nimi vysporiadat, som sa predsa rozhodol sem umiestnit tento vyrok, ktory aj ked nic nevyriesi, predsa len mi dodava, mozno malu, ale istu mieru odvahy a vedomia, ze moralka a moralne vedomie a zivot v tomto vedomi ma zmysel, ze existuje "cosi" ako Pravda, aj ked je pre nas na mile vzdialena, ale to nijako neznizuje nasu schopnost a povinnost smerovat k nej. Ze takyto zivot je spravny, i ked tazky. Ide "len" o to: vytrvat!

"Rehotajúcim sa cynikom, ktorí vtĺkajú ľuďom do hlavy, že niet dobra ani zla, že život je klbkom hryzúcich sa potkanov, nemožno povedať: 'Odsudzujete sa na večné muky', lebo sa smejú z viery v posmrtný život. Možno im však povedať: 'Odsudzujete sa na výhru a to bude pre vás dostatočný trest.'"

Czesław Miłosz