moj dedo sa volal bellus, jeho bratrancom bol ten znamy architekt emil a sesternicou tiez pomerne znama maliarka elena.

dom stari rodicia kupili po skuteckeho smrti, pred druhou svetovou vojnou. bol obchodnikom, celkom sa mu darilo ale komanci ho po februari 48 znarodnili (pritom mal len styroch zamestnancov) a o 40 rokov vyhnali z toho domu. vtedy si tam zriadili generalne riaditelstvo uholne sklady. po novembri 89, ked nasa rodina ani nahodou nemala 1,5 miliona na preplatenie veci nevyhnutnych pri restitucii a bala sa zobrat si uver (dnes je to smiesne, ale ked zarabali ludia cely zivot mesacne par tisic, vtedy to fakt boli nepredstavitelne peniaze), sa tam nastahovala galeria. dodnes mam cudny pocit, ked stara mama tesne pred smrtou pozbierala posledne sily a chcela sa ist pozriet na miesto, kde prezila velku cast zivota a musela zaplatit vstupne...

ten dramatik peter karvas bol skuteckeho vnuk a obcas sa chodil pozerat na ten dom (asi tak, ako dnes my :(