verila som
vzletne:
-ze duha je obrovksa smyklavka
-ze moj plysovy pes Tono je v skutocnosti zivy, len to kamufluje pred rodicmi, aby sme mohli byt spolu
-ze v rozhlase s magickym okom (sme ho mali na chate) je schovany ujo, co rozprava a preto tak chrci, lebo je uz stary chudacik
-ze kvietky maju suknicky
-ze v korune ceresne ziku trpaslici co ich postupne vsetky vyfarbuju
-ze Sandmenchen fakt existuje a chodi s tym pytlom piesku

temne:
-ze po zle deti pridu smetiari (mama sa raz s jednym dohodla, ze mi to potvrdi - ach aky bol spinavy)
-ze vo vyrazkach ziju cerviky
-ze spinave gatky sa zakopavaju do zeme (raz som sa tak vybrala s gatkami a s lopatkou a matka na mna krici ze kam idem s tymi gatkami... jej vravim, ze ich idem zakopat - ved som ich uz mala (jasne jak facka). Som verila, ze bavlna sa v zemi hned rozlozi. Tak mi potom vysvetlila, ze pracka je aj na gatky.)