Dobso, husia koza na celom tele a uplna vnutorna nervozita z pocitu nemohucnosti.
Ano je to tak. Zazila som. S frajerom v Blave. Stretla som sa s roznymi reakciami. Pokriky stylu: "Hej, nepredas crack bracho?!!?!?" [za hutneeho rehotu celej inteligentnej tlupy o objeme IQ=24 samozrejme], "Kokot uz nam tu cerne opice pobehuju! Nech idu naspet na stromy...", a podobne. Zakazdym som rozumela, on nerozprava slovensky takze vyrazy si nevedel vylozit doslova ale vedel velmi dobre o com... Zakazdym na mna spytavo pozrel a chcel vediet presny preklad. Nedokazala som to. V tom jeho pohlade bolo zakazdym nieco ako .. mmm.. ako to pice popisat... jednoducho sa mu to evidentne nestalo prvy krat. Videl na mne ze mi to robi problem a znasam to tazko. For his sake of course. Ne zeby som sa ja citila trapne ze som s nim. Boze! Nehrozi. Bolo mi, tak isto ako tebe Dobso, trapne to ze TU zijem a TAKTO sa spravame k ludom ktory su (?) iny. Pametam si presne ako mi prislo zle od zaludka a nebola som schopna nicoho.

Nechcem tu tvrdit ze je vsetko len zle. Ludia reaguju ako pozitivne tak aj negativne. Faktom ale zostava ze ludom tazko otvorit oci. Tazko im vysvetlit. Niekedy. Priklad, moji rodicia. Trvalo rok kym zobrali ako fakt to ze sme s Mikeom spolu a ze sa ani za boha nevzdam. Teraz uz spolu ftipkujeme na temu "nase deti budu pasovat k tmavohnedej obyvackovej stene" a tak podobne. Da sa.
Hmmm... samozrejme k stretnutiu este nedoslo. Babky su este nazive a este chvilu si chcu pobehat na trati televizor-kostol-obchod-zachod. Setrim ich ;-)

Komukolvek kto vie ake to je citit sa trapne v takychto situaciach...BIG UP!! & HEAD UP Y'ALL!!