slovo, ktore by to predstavenie mohlo nejak viac specifikovat je "kazdodennost".
Kazdodennost nielen zivotov tych viacerych mladych osob, reprezentovanych 4 hercami...uniformitou (nielen malovanim--ja si pamatam, ze boli vsetci nasminkovani-dievcata jemnejsie ako muzi, ale mali cervene ruze na perach, no aj bledo-bezovym oblecenim, teda mozno tym chceli vyjadrit cosi o unisexe...stierani hranic medzi zenskostou/muzskostou, ze obe pohlavia riesime v zasade to iste, spolu byvame, mame podobne problemy...atd...a vsetci herci mali uplne rovnaky ton hlasu a intonaciu==neznizovali ho po skonceni vety= teda bud su taki prirodzene, alebo tym chceli povedat, ze nic nie je dokoncene a vsetko plynie do dalsieho a odraza sa v tom a splyva a putuje niekam dalej) ale aj divadlom samym...formalne v par scenach metadivadlo, teda herci riesili, ze co budu hrat a neskor to zahrali...
mi to obcas pripadalo ako velmi slaby pokus o odkukanie Martina Crimpa, no neuspesne

a suhlasim s Petrom, rozosmialo obcas, cele dost vlazne...
ani mlieko ani piesok--taka bezovost