Bauxit je supergénna hornina oranžovej až hnedočervenej farby s pizolitickou štruktúrou. (Klein, 2006) Jeho vznik je viazaný na subtropické až tropické prostredie, vplyvom dlhodobého zvetrávania oxidu krtemičitého z hornín. Na mieste zostávajú Al a Fe, pretože sú najmenej „pohyblivé“ prvky. Tým vzniká zmes oxo-hydroxidov Al a Fe. (Wikipedia, 2007)

Minerálne zloženie bauxitu

Diaspor- AlO(OH)- rombický minerál, 2/m2/m2/m, je šupinovitý, masívny, má vyvinutú dokonalú štiepateľnosť podľa {010} , tvrdosť je 6,5 až 7, merná hmotnosť je asi 3,40, Farba: biela až žltá, lesk perleťový (Klein, 2006).V štruktúre minerálu sa nachádza Al oktaedricky koordinovaný. Oktaédre sa spájajú do dvojitých reťazcov.

Gibbsit- Al(OH)3 (Mindat.org, 2007)- kryštalizuje v 2/m , tvrdosť má od 2,5- 3, má bielu až žltú farbu.

Bohmit- AlO(OH) (mindat.org, 2007), kryštalizuje v sústave mám, má vyvinutú veľmi dobrú štiepateľnosť podľa {010}, je bielej až žltej farby. Tvrdosť minerálu je 3,5.
Vznik bauxitu

Allity sú zvyškové horniny s vysokým obsahom Al oxo-hydroxidov (Zimák, 2005). Do tejto skupiny patria laterity a bauxity. Bauxity vznikajú preplavovaním lateritov, majú aj podobné nerastné zloženie.

Rozdelenie ložísk

Ložiská bauxitu podľa podmienok vzniku sa delia na plošné a krasové (Smirnov, 1983):

1. Plošné - lateritické bauxity sú zvyškovým plášťom počiatočnej horniny. V hlbinných i výlevných horninách bohatých na Al, alkalické kovy, kyslých alebo zásaditých. Lateritizácia prebiehala v tropickom vlhkom kontinentálnom prostredí od druhohôr. Premena hornín na bauxit má tri stupne: 1, rozkladajú sa primárne silikáty, dochádza k odnosu prvkov alkalických zemín a kremíku. 2, nastáva ďalšia desilicifikácia a koncentrácia Al minerálov- Gibbsitu, bohmitu a diasporu. 3, vyzrážanie karbonátov prípadne silikátov a iných minerálov. Prvé dve štádiá prebiehajú pri pH od 7,5 až 9, posledné štádium pri pH medzi 3 a 7.
2. Krasové bauxity (pravé bauxity) alebo aj bauxity typu terra rossa tvoria výplne zkrasovatených karbonátových hornín. Vznikajú kombináciou pôsobenia zdvihu a hlbokej erózie, pričom nerozpustné Al, Fe zvyšky sa hromadia v krasových útvaroch a menia sa na bauxit. Bauxity typu terra rossa obsahujú vysoké množstvo SiO2, teda desilicifikácia je dosť nepravdepodobná. (Kužvart, 1984). Alkalické prostredie hydrogenuhličitanu vápenatého dokončuje lateritizáciu a desilicifikáciu. Tieto bauxity sa menia aj po sedimentácii, o čom svedčí červené ílové pásmo s ktorým sa stýka bauxitová výplň krasového útvaru.

V roku 1982 bola publikovaná klasifikácia bauxitov od Bardossyho (Kužvart, 1984):

Krasové bauxity v nadloží karbonátových hornín delí nasledovne:

1. mediteránne
2. timanské
3. kazachstanské (karbonáty a silikáty majú aj v nadloží)
4. Ariegesky (bauxity vznikali na mieste lateritizácie)
5. Salentský (tvoria ho vrstvy úlomkovitého bauxitu)
6. Tulský (bauxit vzniká ako produkt pri rozpade pyritu)

Bauxitové ložiská v nadloží alumosiliátov sa delia na typ lateritových bauxitov a tichvinský typ(Kužvart, 1984). K typu lateritových bauxitov patria reziduálne ložiská, ktoré vznikli premiestnením na krátku vzdialenosť. Bauxity tichnivského typu sú premiestnene a nemajú vzťah k reziduálnemu lateritovému profilu. Tento typ bauxitov sa delí na: stratoformný podtyp a podtyp údolných výplní.
Prímesi, ktoré môže obsahovať bauxit, Al-laterit: kaolinit, halloysit, chlorit, dickit, illit, kremeň, cristobalit, goethit, hematit, magnetit, ilmenit, meghemit, pyrit, markazit, siderit, anatas, titanit, leukoxen, rutil, Be, Ca, C, Ce, Cr, F, Ge, K, Mg, Mn, P, Th, U, V, Zn, Zr, a i. (Kužvart, 1984).

Vek ložísk

Ložiská vznikajú od konca paleozoika až dodnes (Kužvart, 1984). V terciéry v čase klimatického optima vznikali bauxity, kde prevláda gibbsit. V mezozoiku vznikali na bohmit bohaté pravé bauxity hlavne v stredomorí. V devóne a karbóne vznikali bauxity s gibbsitom a bohmitom. Zo Sibíru je známy prekambrický bauxit, ktorý popísal Gorecký. Väčšina prekambrických bauxitov už podľahla metamorfóze, čím vznikli korundové, silimanitové, kyanitové, andaluzitové a smirkové horniny.
Bauxity Západných Karpát pochádzajú z rozhrania vrchnej kriedy a paleogénu. (Kraus, Kužvart, 1987).

Ložiská sveta

Austrália - vznikli zvetraním piesčitých ílov (Kužvart, 1984). Bauxit je tvorený pizolitmi v hnedej prachovo-piesčitej základnej hmote. Pizolity sa skladajú z gibbsitu a bohmitu. Ložiská na Jamajke patria ku krasovému typu (vápencový kras), je veľmi jemnozrnný, gibbsit prevláda nad bohmitom. Ďalšie významné ložiská sú v Brazílii, Guiney a inde.

Bauxit na Slovensku

Nájdeme ho v tatriku (Strážovské vrchy, Mojtín), v gemeriku; siliciku na styku Slovenského krasu a Turňanskej kotliny (Drieňovce) (Kraus, Kužvart, 1987). V Strážovských vrchoch a v okolí Mojtína vypĺňa bauxit krasový reliéf - závrty, trhliny a depresie. V spišsko-gemerskom rudohorí tvorí bauxit výplne depresií - horizontálne uložené šošovky s hrúbkou asi 1,5 metra. Sú na styku eocénnych zlepencov a ladinských vápencov. Pri Drieňovci sa nachádza asi 8 m hrubá vrstva bauxitu s pizolitickou textúrou. V jeho podloží sa nachádzajú kaolinitové íly, na ktorých ležia nepravidelné útvary spodnotriasových zlepencov Slovenského krasu. Drieňovský bauxit je zložený z bohmitu, hydrargilitu, kaolinitu a hematitu. Ložiská bauxitu na Slovensku nemajú ekonomický význam.

Výroba hliníka a jeho využitie

Hliník sa vyrába z bauxitu (Plesh, 2004). Bauxit sa rozomelie, nechá sa zreagovať s NaOH pri 200 – 250°C pričom sa oddelia prímesi Fe. Pomocou CO2 sa vyzráža Al(OH)3 a ten sa termicky rozloží na Al2O3. K Al2O3 sa pridá kryolit, ktorým sa zníži teplota topenia na 940 – 980°C a získa sa čistý Al elektrolýzou taveniny. Ako vedľajšie produkty vznikajú Ga, In, Tl. Hliník sa využíva na výrobu plechov, zliatin, mincí, konštrukčných materiálov odolných voči korózii. Na Slovensku sa hliník vyrába v Žiari nad Hronom z bauxitu privezeného z Maďarska. (tou poslednou vetou som si nie iste :D)