total descendants:: total children::1 |
jeden liečivý, čo mi dneska prišiel A vstúpil muž do chalupy a zistil raz, že je nahý, že šaty, ktoré nosí a ktoré sú nosené sú prázdne, že len zakrývkou, pretvárkou sú. Že šaty, masky, do ktorých ho často druhí odievali a ktoré si aj on občas dal, slúžili mu len na obranu. Na štít pred pochopením, že je treba začať celkom nanovo. Že treba zhodiť staré šaty, hneď a zaraz, a že treba ostať nahý, čistý, nespútaný, slobodný, sebaprirodzený. Pochopil, že šaty vonkajšie majú len krátkodobý jas, zatial čo jas miery slobodnosti v samom sebe žiari večne, a že po chvíli kontaktu, aj tak len od miery tohto vnútorného jasu závisí, či niečo priťahujeme, alebo nie. Či je niečo Skutočne čisté, k čistote smerujúce, hodné nás, alebo či to stagnuje, ruku o pomoc vystiera a či chrbtom sa obracia. A teda na tomto uvážení, zhodil šaty staré, narovnal sa a vstal a už nikdy od sveta nič nežiadal, nechal to príjsť, čakal, Ticho sedel. A objal Zem, do jej náruče sa ponoril, pridala aj ona svojej Liečby mu, poďakoval, a odišiel na Okraj, Hraničiari povolili mu posunúť ho, keď Vôľou sa do Nekonečna Oprel, s duchmi putoval, dvojník jeho žiarivý, ruku mu podal, a vytiahol ho o stupienok vyššie a tak, Liečba, Zcelistvovanie sa, mohlo pokračovať a on, Videl stále viac čo a ako. Šiel, putoval, ďalej a ďalej. |
| |||||||||||||||||||||||||