OFICIALNA TLACOVA SPRAVA:

Bratislava 8. decembra (TASR) - Najväčšiu výstavu za ostatné štvrťstoročie dnes otvorili v bratislavskom Dome umenia na Námestí SNP.


Expozícia Interpretácia skutočnosti - Umenie 2007 je reprezentatívna prehliadka súčasnej maľby, sochy a grafiky v slovenskom výtvarnom umení. Podľa slov kurátorky Dagmar Srnenskej sú tieto výtvarné techniky historicky najstaršie a preto určili toto obmedzenie na veľkú expozíciu. Pri jej príprave oslovili takmer 500 umelcov, z nich prejavilo záujem asi 300 a nakoniec vybrali 462 diel od 228 autorov. Všetci sú slovenskí umelci, absolventi vysokých výtvarných škôl v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach aj v Prahe. Na výstave udelili ceny Združenia moderného výtvarného umenia. Za sochu si cenu prevzal Juraj Sapara mladší a za maľbu Juraj Kollár.


"Projekt by nevznikol, keby ho Ministerstvo kultúry SR nepodporilo grantom," uviedla na vernisáži Srnenská, ktorá je spolu s Xeniou Lettrichovou spolukurátorkou ojedinelého projektu. Výstava zaberá dve poschodia veľkých výstavných priestorov v centre Bratislavy. Podľa Srnenskej posledná podobná prezentácia slovenského výtvarného umenia bola v roku 1983. Vtedy sa narodil najmladší výtvarník, ktorý tu vystavuje, najstarší má rok narodenia 1919. Aj podľa generálneho riaditeľa sekcie umenia ministerstva kultúry Martina Sarvaša je toto mimoriadna výstavná udalosť, aká tu dlho chýbala.


Na výstave prevažuje tvorba autorov z ostatných troch rokov. Medzu autormi nechýbajú osvedčené osobnosti - Milan Laluha, Juraj Meliš, Vladimír Popovič, Miloš Šimurda, Dušan Kállay, Koloman Leššo, stredná generácia je v zastúpení Igora Piačku, Dušana Sekelu, Jarmily Veľkej, Daniela Brunovského, Alexeja Vojtáška, Milana Lukáča a ďalších.


"Museli sme si zaplatiť 500 korún, aby sme mohli vystavovať. Neviem, kto zo spevákov alebo hudobníkov by to urobil, aby mohol účinkovať," prezradil pre TASR súčasné podmienky v slovenskom výtvarnom umení sochár Jozef Jankovič.
_________________________________________________________________________________________________

CLANOK v SME:

Jarmok s kvalitou aj balastom
Je veľa vecí, ktoré slovenských výtvarných umelcov rozdeľujú. No jedna vlastnosť ich spája. Je to pocit dôležitosti a viera, že vlastné dielo má nespochybniteľný význam. Od minulej soboty niektorých spája aj niečo viac. Výstava Umenie 2007.

Umelcova viera v nespochybniteľný význam jeho diela by ani tak neprekážala, pretože dnešný svet nezaujíma zakomplexovaný umelec. Úvahy nad istotou niekto­rých z nich sa však vynárajú s otázkou, ktorá znie: kde a ako k tomuto pyšnému poznaniu vlastne prišli?

Možno aj o tom chcela byť megavýstava Umenie 2007 – Interpretácia skutočnosti v bratislavskom Dome umenia, ktorá trvá do 20. januára.

Ako zabodovať

Aj také ľahko overiteľné tvrdenie, že Martina Moravcová je naša najlepšia plavkyňa a že Daniele Hantuchovej sa tohtoročná sezóna vydarila, funguje v umeleckej brandži len ako „nepísaná“ spoločenská dohoda. Samozrejme, informácia o udelených cenách, aukčných výsledkoch, zastúpení v zbierkach a frekvencii výstav na dobrých adresách zvyšuje bodové skóre.

Žiaľ, ich reálna hodnota je často len strohým biografickým údajom a nie dôvodom na celonárodný konsenzus.

Ešte prednedávnom sa dielo Ľudovíta Fullu, Milana Laluhu, Ernesta Zmetáka či Albína Brunovského chápalo takmer ako súčasť verejného majetku. No spoločenská váha tvorby súčasných umelcov sa dá porovnať akurát tak s dosahom aktivít záujmových združení a klubov.

Je paradoxom, že napriek množstvu monografických, generačných, tematických či historicky hodnotiacich výstav upadá po roku 1989 záujem ľudí o informácie z oblasti umenia.

Elita bez zázemia

V bývalom socialistickom Československu sa bežný smrteľník mohol ako-tak zorientovať na celoštátnych či okres­ných prehliadkach. Boli síce ideologicky scenzurované, ale aspoň vyvolali dojem, že výtvarným umením sa zoberá veľká skupina ľudí, z ktorých niektorí majú aj víziu, ako so svojím talentom a zručnosťou naložiť.

Po revolúcii sa z priestoru výtvarnej scény tento typ expozícií úplne vytratil a nahradili ho tí, ktorí sa hlásili k určitému trendu, filozofii, k Európe, rodinnému či spolkovému klanu, undergroundu, alebo čisto len k médiu a technike. Išlo v podstate o predvedenie sa vo vlastnej aréne a ak vo VIP lóži sedeli zahraniční hostia, výkon bol efektnejší.

Tak sa postupne vyprofilovala elitná prvá liga, ktorú tvorilo asi päťdesiat umelcov. Vnútri scény sa s nimi síce počíta, ale mimo nej sú neraz anonymnými menami bez chute a zápachu.

Výsledkom favorizovania jednostranností vo výstavných stratégiách – a je jedno v akom období – je vzdanie sa autentickosti, teda vlastného príbehu doma tvoreného umenia.

Po dlhej prestávke sa pokúsila aj takto sa „dotknúť skutočnosti“ celoslovenská prehliadka maľby sochy a grafiky Umenie 2007 Interpretácia skutočnosti, ktorú otvorili minulú sobotu v Dome umenia v Bratislave. Kurátorky Dagmar Srnenská a Xénia Lettrichová priamo oslovili dvesto umelcov vybratých komisiou. Priklonili sa k zaužívanej praxi, pri ktorej sa vyberie jedno – dve diela od umelca.

Zdalo by sa, že takto „polopatisticky“ postavená koncepcia nemôže priniesť žiadne prekvapenia. A práve naopak. Oproti kurátorským výstavám, ktoré podávajú reálnu situáciu súčasného umenia často cez vnímanie kurátora, tu sa „obrazom vedľa obrazu“ otvárajú dvere do prirodzeného surového prostredia.

Predsa len pýcha

V konkurencii rôznorodého jarmoku je viditeľná každá prázdna póza a každé nevydarené gesto. Jednoducho povedané, to kvalitné musí byť naozaj silné, aby prehlušilo balast vôkol seba. O to viac si treba vážiť prítomnosť Jozefa Jankoviča, Vladimíra Popoviča, Rudolfa Filu, Juraja Bartusza, Juraja Meliša, ktorí by nemuseli už nikomu nič dokazovať, a predsa vstúpili do ringu.

A o to viac prekvapuje neprítomnosť tých, ktorí do tohto ringu nevstúpili. Zo strachu? Z pocitu nadradenosti? Žeby to bolo predsa len o tej pýche?

13. 12. 2007 | Beata Jablonská (Autorka je kunsthistorička)
_________________________________________________________________________________________________

V sobotu sa v priestoroch Národného osvetového centra konala vernisáž výstavy Umenie 2007. Pod projekt sa organizačne podpísalo Združenie historikov moderného výtvarného umenia, ktoré si na ministerstvo kultúry podalo grant so žiadosťou o sumu presahujúcu milión a pol korún na realizáciu „celoslovenskej výstavy maľby, grafiky a plastiky“. Ministerstvo združeniu na tento pomerne vágne definovaný projekt schválilo viac než polovicu. Už pri letmom pohľade na pozvánku s grafickým vizuálom „primrznutým“ niekde v prvej tretine 90. rokov je možné odhadnúť, že prezentovaných umelcov je vyše dvesto. Dopátrať sa však aspoň náznakov kritérií nejakej selekcie výtvarníkov alebo koncepčných vymedzení výstavy, sa rovná nadľudskému úsiliu. V mase mien sa nájdu vekovo, umelecky či ideologicky také rôznorodé osobnosti, že ak aj nejaká selekcia prebehla, uchopenie jej motivácií bude niekde mimo dosahu štandardného ľudského chápania. Viac svetla do záhady mi vnieslo zistenie, že organizátori oslovovali maliarov, grafikov a sochárov listom s výzvou, aby si nenechali ujsť šancu zúčastniť sa na tomto ojedinelom projekte a využili tak jedinečnú možnosť zapísať sa do dejín súčasného slovenského umenia. Po výzve nasledovali podmienky: uhradenie účastníckeho poplatku vo výške 500 korún, osobné doručenie diela do Domu umenia v Bratislave a po skončení výstavy jeho deinštalovanie a transport. Lákavé, nie? Na čo asi použijú – resp. použili – organizátori ministerstvom odklepnutý takmer milión korún, keď len na účastníckom poplatku zarobili slušnú sumu a všetok servis „diplomaticky“ prenechali umelcom, radšej nechcem vedieť. Ambíciou organizátorov je „zmapovať, sústrediť a prezentovať aktuálne tendencie na domácej scéne“. Niekedy je mi skutočne veľmi trápne aj za to, za čo nemôžem... Poznáte ten pocit?

Lucia Gavulova