Na obežnej dráhe okolo galaxie som si spravil malý úkryt. Štyri steny zo starých plechov síce nemajú žiadnu praktickú funkciu, ale aspoň zakrývajú neskutočnú otvorenosť vesmíru. Trochu sa cítim ako v psej búde. Ako vesmírny pes štekajúci na hviezdy.

Vždy pozdravujem Ryby na planéte Rýb, keď je ich z mojej búdy vidieť. Mám tu malý televízor ktorým vidím, ako si plávajú v tom veľkom mori. Sú také pyšné na to, že vypočítali svojho symetrického boha a poznajú čo je dobré a zlé. Počítajúce Ryby. Ich pravdy sú príliš zložité.

A viem, že je medzi nimi jedna ktorá každý deň z roztopaše dôjde až na samý koniec toho ozrutného mora a tam si plieska malé plutvičky o piesok a snaží sa vyštverať na breh. Počítajúce Ryby jej vravia, že toto by jedna slušná Ryba nemala robiť. Vysmievajú ju a nazývajú zvrátenou, ale ona s tým nikdy neprestane.

Jedného dňa sa spolu prejdeme po brehu mora.