pretoŽe proste niekedy si neviem pomôcť..stačí len počúvať pri rozhovoroch..a zistíte, že všetci máte také čudné rozhovory..ak nerozprávate sami...ale, často počúvam najmä v škole..mám takých debilných spolužiakov..o tom sa mi ani nechce hovoriť...bo vŽdy keď na to mylsím mám depresiu z toho potom..je to zlé..ale je sranda počúvať deti v električke:
ď1:ako mne pomáhajú rodičia zo školou keď neviem, ako niesú úplne hlúpy, ale potom dostanú nervy
Ď2:hej..ta môj otec on je perfektný v matike, on vie asi všetko o matike
ď1:fakt? vŠetko? nemôže vedieť vŠetko!
Ď2:môže..joj ty nehovor..bo ty tiež nič nevieš keď tvoji rodičia sú taký hlúpy
ď1:Ee..šak mám skoro lepšie známky jak ty
Ď2: hej jasné..keď ja mám z matiky 1,1 a ty 2,1..ta jak máš lepšie?
už som vystúpil, ale toto som mal zapísané lebo tí chlapci mali asi 13 rokov ale kričalli na celú električku....