Orson Scott Card (* 24. august 1951)







Orson Scott Card je znami sucasny americky sci-fi spisovatel ktory debutoval
so sci-fi romanom Hot Sleep a zbierkou Capitol. Neskor pridal
fantasy poviedku Songmaster.

Preslavil sa predovsetkým seriou romanov Ender's Game
(„Enderova hra“), ktore sa stali najpopularnejsimi sci-fi romanmi od
svojho vydania v roku 1985. Obidve Ender's Game a pokracovanie Speaker for the
Dead („Mluvcí za mrtve“) získali ceny Hugo a Nebula, co sa v dvoch po
sebe nasledujúcich rokoch podarilo iba Cardovi.




Napísal niekolko románov zo sucastnosti, ako Lost Boys, Treasure Box a fantasy
roman Enchantment. Ine prace dokumentuju jeho univerzalnost ako prepis filmu
Jamesa Camerona The Abyss, alternatívna historia The Tales of Alvin Maker ,Pastwatch a Robota v spolupraci s Doughom
Chiangom (Hviezdne vojny).




V jeho tvorbe dominuje detailný opis postav a morálnych hodnot. Ako hovorí
„Starame sa o moralne hodnoty, vznesenost, slusnost, stastie, dobrotu hodnoty
skutocného sveta, ktore vsak mozu byt vo svojej cistote zobrazene len v
knihach.“







INTERVIEW S ORSONOM SCOTT CARDOM






Vazeny pane





Na uvod mi dovolte podakovat Vam za cas ktory ste si bol ochotny vyclenit na
nas. Sme komunitny server kyberia.sk , system rovnocennych nod a vektorov ktory
vznikol v hlave jedneho mladeho genia. Tento komunitny server umoznuje
prezentovat schopnym jedincom nielen svoje nazory na obrovske mnozstvo
odbornych tem ale aj prezentaciu tvorby undergroundoveho umenia alebo diskusie
o nabozenskych a filozofickych smeroch ci podrobnu analyzu sucasnej politickej
moci.




BLD: "Vasim najvacsim dielom je saga o Enderovi Wigginovi, pametate si este na
den kedy sa Vam prvy krat zacal v hlave rozvijat tento fascinujuci svet ?"





OSC: "Nápad s Enderovou hrou zacal Bojovou miestnostou. Ked som mal šestnást,
môj brat bol v americkej armáde (bolo to v case Vietnamu, ale on slúžil v Kórei)
a stále nás krmil rozprávaním o vojenskom tréningu. Dal mi aj trilógiu Isaaca
Asimova Nadácia a po tom co som si ju precítal som aj ja chcel vymysliet sci-fi
príbeh. Tak ma napadol tréning na vesmírny boj. Ako dat cvicencom skúsenosti
bez toho aby ste ich stratili v hlbokom vesmíre? Výsledok: bojová miestnost,
velký uzavretý priestor, kde by mohli cvicenci trénovat v nulovej gravitácii
bez rizika, že odletia prec do vesmíru."





BLD:"Vo vasej uvodnej knihe Enderova hra ste mimo ine nacrtol moznost cloveka
komunikovat s inymi bytostami (vcelami) pomocou telepatie. Zaujima ma preto Vas
nazor na telepatiu pripadne ci mate s telepatiou nejaku osobnu skusenost."





OSC: "Verím, že máme mnohé nepostrehnutelné spôsoby komunikácie, ktoré sa môžu
podobat telepatii, pretože prebiehajú na úrovni podvedomia. My ludia sa
dokážeme intenzívne sústredit na iných ludí a získat z ich pohybov a hlasu
obrovské množstvá informácii bez toho aby sme si to uvedomovali. Výsledkom je,
že ked vidíme niekoho ležat, alebo si cítat, casto vieme na co približne myslí
aj bez toho aby nieco povedal. Ale priama komunikácia medzi dvoma myslami? Ak
by som tomu chcel uverit, musel by som do toho zapojit aj teológiu."





BLD: "Vase diela mimo ine, obsahuju uzasne mnozstvo roznych paralel zo
skutocnym svetom, hlavne si myslim ze ste ukazkovym sposobom opisal agresivne
spravanie sa ludstva, ci uz agresiou mierenou voci sebe alebo voci inym
civilizaciam. Myslite si, ze sa v tomto ludska rasa dokaze niekedy zmenit ?
Alebo bude za svoje egoisticke zaujmy raz trpko pykat..."






OSC:" Agresia je v každom ludskom tvorovi, v mužoch AJ v ženách, avšak
najsilnejšia je v mladých dospelých samcoch. Civilizácia však toto alfa-samcie
správanie obmedzuje a snaží sa ho tlacit k sociálne užitocným prejavom. Moja
tvorba skúma ako jedinci interagujú so spolocnostou. Aj ked sme nevyhnutelne
nepoznatelní a nepoznaní, podriadením sa ocakávaniam spolocnosti a
internacionalizáciou týchto štandardov sa stávame predvídatelnými a
poznatelnými - povedané inými slovami - stávame sa zodpovednými a váženými."





BLD: "Velmi zaujimavou teoriou ktoru ste vo svojich knihach prezentoval je
teoria filotov. Mohli by ste citatelom ktory vase diela este necitali v skratke
napisat co to podla Vas tie filoty vlastne su ?"





OSC:"V knihách Xenocída a Deti mysle sú filoty základnou castou existencie,
ktoré nemožno zachytit žiadnym ludským nástrojom - sú však prepojené jeden s
druhým a tieto spojenia sa zachytit dajú. Izolované filoty, urcené na akýkolvek
úcel neexistujú, pretože až ked sú spojené môžu mat nejaký efekt na zvyšok
vesmíru. Každý další znak existencie - hmota, zotrvacnost a podobne - sú
výsledkami týchto spojení. Je to špekulatívny pohlad na základy existencie."





BLD: "Vo Vasich knihach sa niekolkokrat objavila spolupraca medzi hlavnymi
hrdinami a inteligentnou virtualnou bytostou - Jane. Pametate si este co Vas
viedlo k napadu vytvorit tuto bytost ?"





OSC: "Jane mala byt pôvodne len pocítacový program komunikujúci s Enderom cez
„šperk“ v jeho uchu. Ale ked som tomuto programu dal osobnost, zacala sa stávat
stále viac a viac nezávislou postavou až sa z nej stala hlavná hrdinka týchto
príbehov. Potom som šiel spät a vymýšlal ako bola stvorená, pretože ja na umelú
inteligenciu neverím, bodka. Musela mat dôvod preco zacala vnímat, ktorý by
nebol závislý na elektronických zariadeniach."





BLD: "Castokrat vo Vasich dielach bezne pouzivate odkazy internet. Zaroven Vsak
poukazujete aj na moznost jeho zneuzivania. Co si vlastne myslite o najvacsej
datovej sieti internet dnes ?




Vidite este nejake moznosti jeho dalsieho rozvoja ? Ak ano, ake ? "





OSC: "Myslím, že internet je pre ludstvo obrovskou výhodou - až na otravu
pornografiou, ktorá v civilizovanej spolocnosti nemá svoje miesto. Funguje ako
kombinácia drogy a nemanželskej aféry a poškodzuje každého kto sa na nej
zúcastnuje. Hladanie spôsobu ako internet od tohto velkého problému ocistit je
problémom na ktorom ani v súcasnosti nikto nepracuje, takže spolocnost je stále
viac a viac zamorená ludmi, ktorí sa vdaka súvislému sledovaniu pornografie
stávajú viac a viac vycerpanými a v hlave majú scenáre, ktoré môžu v reálnom
svete spôsobit velké škody." To je problém - neviem ako ho urobit lepším než
je. Neexistuje reálny spôsob ako internet ocistit. "





BLD: "Na zaver by som Vam chcel polozit este jednu osobnu otazku. Tyka sa
vlastne ale nas vsetkych.





Ukazuje sa, ze demokraticke principy kapitalistickeho systemu ktory je dnes vo
svete sireny a presadzovany uz hlavne iba vojenskou silou maju pramalo spolocne
zo slobodou a spravodlivostou pre ktore vznikli. Moja posledna otazka znie, ako
si predstavujete spolocensky system zriadenia, ktory by mohol plne sucasny
kapitalisticky model nahradit ?"





OSC: "Preco si myslíte, že uznávam kapitalistický model? Kapitalizmus volného
trhu je podvod: Chráni vlastníkov na úkor všetkých ostatných. Len štátne
regulácie dokážu udržat podmienky hry a chránit nemajetných pred tvrdostou trhu
a chamtivostou kapitalistov. Otvorené trhy sú dobré, avšak len s príslušnými
vládnymi reguláciami, ktoré nás už sedemdesiat rokov chránia pred celosvetovou
krízou. Najlepší systém vládnutia je taký, ktorý priebežne reaguje na
vyjednávania a podporuje dávanie a prijímanie medzi všetkými skupinami
spolocnosti tak, aby nikto nedostal príliš vela a nikto nedostal vôbec nic.
Tento systém by mohol mat mnoho vonkajších podôb - je dôležité, aby mohli
všetky casti spolocnosti ocakávat, že sa naplnia ich najdôležitejšie potreby
pricom zostanú zachované aj rôzne trhové sily. Americký model to robí velmi
dobre, ale fungujú aj iné modely.




K použitiu sily - KAŽDÁ vláda je závislá od vlastnenia monopolu na silu v
oblasti jej jurisdikcie. Tam, kde nie je sila v rukách vlády vyhrávajú
najsilnejší. V tejto situácii sú aj jednotlivé národy - nad nimi už nie je
žiadna dalšia sila, ktorá by o nich rozhodovala a tak musia mat tieto národy
vojenskú silu, alebo sa podriadit tým co ju majú. Avšak ak jedna z vlád, alebo
jeden z národov pácha hrozné krivdy a iný národ má silu a možnost zasiahnut aby
ochránil obete týchto krívd, je táto silnejšia vláda naozaj povinná zasiahnut?
Pri tomto zasahovaní existuje velké riziko; ale ak máš silu aby si niekoho
zachránil a NEPOUŽIJEŠ ju, aj to je znicujúce. Bol by svet lepším miestom, keby
Francúzsko a USA rýchlo zasiahli a zachránili životy Rwandskej, alebo Srbskej
genocídy? Ameriku teraz ohovárajú za odstavenie Saddáma od moci v Iraku, kde
znamenal neustále nebezpecenstvo pre iné národy aj vlastných ludí a za
odolávanie Al Kajde a iným budúcim Saddámom snažiacim sa prebrat moc v Iraku.
Ale ak by sme Saddáma nechali pri moci, alebo dovolili na jeho miesto zasadnút
iným zlocincom, neboli by sme zodpovední za ich zlociny, kedže sme mali možnost
ich zastavit? Myslia si kritici Ameriky, že by malo byt všetkým zlým vládam byt
dovolené správat sa deštruktívne a nezasiahnut proti nim? Podla tejto logiky
nemala Amerika nikdy vstúpit do II. svetovej vojny a nemala tiež odolávat
postupnému komunistickému podriadovaniu jednotlivých národov pocas studenej
vojny. Ako by dnes vyzeral svet, keby Amerika nepoužívala svoju obrovskú silu
na zasahovanie do záležitostí iných národov? Zbor protiamerických hlasov
neponúka žiadnu rozumnú alternatívu, ktorá by odolala aj pohladu z hladiska
histórie. Národy si udržiavajú možnost používat donucovacie prostriedky, ci už
vo vnútri, alebo smerom von, aby dokázali ochránit nevinných pred agresívnymi a
aby udržali poriadok, ktorý poskytuje maximálnu slobodu a blahobyt pre tých,
ktorí sú ochotní dodržiavat pravidlá, ktoré túto slobodu a blahobyt umožnujú."







Za Vase odpovede Vam mnohokrat dakujeme




za kyberia(dot)sk sa pytal bloody. Preklad made by niko




BLD: TOTO JE POSLEDNY ARTICEL VYTVORENY PRE WEB KYBERIA.SK, JE CAS POSUNUT SA
DALEJ.... MAJTE SA.