je jeden taky rozhovor v 3/4 c. 17 ... len neviem ci ho sem pastovat cely...naruzivy voyer, by mohol nahliadnut priamo do cisla...

pre nedockavych ukazka: (nahrate na diktafon v elektricke v prahe)

(Újezd. Příští zastávka Švandovo divadlo)
B: Máš dáke červené viečko.
A: Viečko? Červené viečko? To asi z toho... neviem z čoho. Aha, tu to je.
B: Studio zdravého spaní. Tam čo robia?
A: Vankúše.
B: Aha, tak...
A: Matrace. Lamely a také.
B: Tam by mohlo byť také, že studium dobrého spánku.
A: Štúdium?
B: To som nevidela, túto fontánu.
A: Ja hej, ale v zime, to nefungovala. Idem napísať Hyderovi, dnes sa sťahuje. Do studia.
B: Do studia dobrého spánku?
A: Od prvého tam má byť.
(Švandovo divadlo. Příští zastávka Arbesovo náměstí)
B: „V pátek obsluha“. V pátek obsluha a ináč akože bez obsluhy? Počkaj, čo to je? Kuchynské linky? www.kuchynskelinky.cz Ahoj! Prečo nám kývala? Či ona nám nekývala?
A: Neviem, ona asi len tak pohla rukou.
B: „V pátek Ženitba.“ V sobotu rozvod.
A: Čo? To tak niekde bolo?
B: To tam bolo napísané. V pátek Ženitba, aj v sobotu Ženitba... Aha, toto je taký starý komunistický textil.
A: Hej. Ale nemajú tam nažehľovačky. Ale majú tam podušku s krtečkem.
B: Ale u nás majú nažehľovačky. Aj v Tescu majú. Ale škaredé.
(Arbesovo náměstí. Příští zastávka Anděl)

B: Aha!
A: Ach, bože, keď sa človek nejako zameria, tak vidí veci!
B: Začneš si všímať vec, a môže to byť iba meno, a nakoniec máš pocit, že všetko s tým strašne súvisí. Keď si teraz povieme, že budeme si všímať červenú... alebo keď sme tu boli naposledy so Sašou, tak sme mali obidve oblečené niečo oranžové – a pritom sme sa ani nedohodli, a potom som všade videla iba oranžové veci. Strašne veľa ľudí malo niečo podobnej farby a bolo to úplne divné. Kompletne oranžové mesto. Krankenhaus. Tu sme boli v tom kine.
(Anděl. Přestup na metro. Příští zastávka Na Knížecí)
A: Ale on ho tiež pekne jednou vetou vystihol, že? Dovtedy tam bol nejaký systém a keď tam prišiel, začal dávať veci na iné miesta a rozbil im to tam. „Neskuteční“. Čo to je? To je niečo morbídne. Poézia na takejto budove?
B: No veď to je super. Vyzerá to dobre. Taká sranda, ako keby to bola stránka z knižky.
A: Ale keď ideš takto, tak si to nemôžeš prečítať celé, ale čítaš to odzadu.
B: Pizza koloseum. Koloseum Anděl.
A: „Stříbná mlha“
B: „Den aj šov ju“ a potom „Fajnenšl“.
A: Aký krásny starý nápis. „Apatika“. Tam poďme.
B: Odtiaľto sme chodili do tých Jinoníc.
A: Aj my.
(Ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají. Příští stanice: Vltavská.)