Keď prichádzam do Lutonu, Zuzka je ospalá. Viem, že som sem nemal chodiť, ale potrebovali sme byť spolu. Uvedomujem si následky a tak ju ukladám spať - na prekonanie toho, čo príde, bude potrebovať čo najviac energie.


Ráno už je nabitá, plná života si čistí zuby, vyrážame do mesta.


Luton má vraj mierne zvýšenú kriminalitu, ale nie je to niečo z čoho by sme sa pokakali, aspoň nie doslovne. Skôr k štatistike sami niečo prihodíme. Značku si pre istotu berieme so sebou.


A dobre robíme - rozprávame sa v bočnej uličke a stačí nám moment/pohľad aby sme pochopili, kto stojí proti nám. stretávame sa s "mamičkou"


Zuzka ju švacne značkou, ja ju naberiem košíkom a padáme smerom ku kanálu. Najprv sa zbavíme košíka, voda krv odplaví,


neskôr značky


a nakoniec kočíka. Mäsožravé lutonské kačky sa postarali o to čo zvýšilo z decka (alebo čo to vlastne bolo).


Nachvíľku sa zastavujeme, rozhodujeme čo ďalej - v Lutone nemôžeme ostať, vedia o nás.


Nasadáme na vlak a so šialeným smiechom kriminálnikov smerujeme do St. Albans.