Cieľovou skupinou Divadelnej Nitry sú naďalej mladí ľudia

Ako pritiahnuť mladých ľudí ku kvalitnej kultúre a umeniu, nebodaj k divadlu? Neformálnym vzdelávaním, priestorom na dobrovoľnícku činnosť a najmä ponukou sviežej divadelnej tvorby

Koncom septembra sa v meste pod Zoborom konal 16. ročník Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra – najväčšieho neštátneho podujatia svojho druhu na Slovensku. Počas šiestich dní vystúpilo na hlavných javiskách dovedna osem zahraničných a päť slovenských divadelných súborov. Ústredným motívom bolo hľadanie identity stredu, vyjadrenej slovnou hračkou middentity, vytvorenou zlúčením anglických slov: middle, identity, entity. Návštevníkov prekvapili dve čísla: počet sprievodných podujatí (viac ako sto) a počet dobrovoľníkov z radov nitrianskej mládeže (tiež okolo sto).

Stovka dobrovoľníkov

Ak ste dobrí v matematike, veľmi rýchlo si vyrátate vekový priemer návštevníkov väčšiny festivalových predstavení. Nie náhodou je cieľovou skupinou festivalu mladá generácia. Asociácia Divadelná Nitra zvolila v posledných rokoch zaujímavú taktiku – ako u mladých ľudí prehĺbiť záujem o umenie, špeciálne o divadlo. Organizátori festivalu ponúkli samotným mladým, prevažne študentom dvoch nitrianskych univerzít, ale aj niektorých stredných škôl, možnosť praktickej účasti na samotnej príprave a realizácii festivalu Divadelná Nitra. K neformálnemu vzdelávaniu sa tak pripája dobrovoľnícka práca, prospešná pre konkrétnu organizáciu, ale aj pre samotného dobrovoľníka či dobrovoľníčku. Tak popri rodine, Cirkvi a škole pristupuje k prehlbovaniu pravých hodnôt a kultúrneho cítenia ďalšia inštitúcia.

Diskutabilný koncept

Novinkou Divadelnej Nitry 2007 bol pokus o inscenáciu vytvorenú vlastnými silami. Na jej príprave sa podieľalo sedem režisérov a sedem hercov (z Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska, Chorvátska, zo Slovinska a Slovenska). Dramaturgii Jána Šimka a jeho odvážnemu projektu je čo vytknúť, no netreba mladej lastovičke hneď v začiatkoch polámať krídla. Téma (zároveň leitmotív celého festivalu) však bola zvolená zaujímavo – Middentity – identify.middle.eu.
Originálne zobraziť na ploche desiatich minút život obyčajného Stredoeurópana môže byť ťažký oriešok. Nevyhneme sa miešaniu rôznych národností, kultúr, viero-vyznaní, osobných názorov, dozvukov z minulosti či obáv z budúcnosti, a teda zákonite aj konfliktom plynúcim z tohto „európskeho me-dzikultúrneho dialógu“. Každý režisér mal voľnú ruku pri strávení a spracovaní významu novotvaru middentity, a tak aj výsledné jednoaktovky sa viac či menej odkláňali od pôvodného zámeru – začleniť sedem miniinscenácií do jedného kompaktného diela.

Produkcia bývalej Juhoslávie

Pre mnohých návštevníkov festivalu boli milým prekvapením divadelné hry pripravené v krajinách bývalej Juhoslávie. V roku 2006 bola hra Z druhej strany režisérskej dvojice Nataša Rajkovićová a Bobo Jelčić právom vyhlásená za chorvátsku inscenáciu roka. Ide o smutno-smiešne zobrazenie života štyroch osamelých ľuďí, kde si každý z nich na chvíľu túži uchytiť pozornosť (až túžbu poľutovať) i priestor osobnej či intímnej zóny ostatných. Život niektorí považujú za hojdanie sa na hojdačke, potom je ťažké odhadnúť, kedy sa ocitajú na druhej strane.
Všetci štyria herci výborne komunikovali s publikom, nebáli sa použiť angličtinu či slovenčinu. V jednej pasáži sa dokonca na chvíľu prerušila hra, lebo sa muselo počkať na dvoch hercov, kým sa prestanú smiať. Prítomných najviac pobavila úprimná hláška mladého herca uprostred predstavenia: „Cítim sa, akoby som bol na dne mora zavalený tonou materinskej lásky.“
Podobnú divadelnú lahôdku divákom prichystal slovinský režisér Matjaž Pograjc vďaka modernej hre Fragile! a pálčivej téme, ktorá sa nedotýka len Slovincov, Srbov či Chorvátov. V hre sa dynamicky prezentujú zväčša smutné príbehy osobitých postavičiek, smerujúcich za lepšími zajtrajškami a splnením snov do Londýna. Slovinské divadlo mladých v inscenácii Fragile! výrazne experimentovalo – so zvukom, no najmä so scénou. Herci boli sprevádzaní počas svojich výkonov niekoľkými videokamerami, dôraz sa kládol na živú projekciu na plátno nad javiskom. Občas človek zapochyboval, či sedí v kine a či v divadle.

Na divadelnej prehliadke aj poézia a film

Stovka sprievodných podujatí oslovila svojou rôznorodosťou i toho najnáročnejšieho návštevníka. Jedným z nich bola aj Prehliadka európskeho filmu. V rámci nej pracovníci Filmového klubu Nitra v aule UKF v Nitre odpremietali šesť pozoruhodných filmov. Prestížnymi cenami ovenčený celovečerný debut 34-ročného nemeckého režiséra Floriana Henckela von Donnersmarcka Životy tých druhých, nabádajúci uvedomovať si rôzne podoby existencie ľudí (závislej od času a prostredia), vyvolal u divákov búrlivú diskusiu.
Bez povšimnutia nezostal ani ďalší pôsobivý debut 33-ročnej režisérky Jasmily Žbanićovej Grbavica, verne zobrazujúci povojnovú situáciu v mnohých neúplných rodinách na Balkáne. Snímka je o komplikovanom vzťahu slobodnej matky (počas vojny znásilnenej v lágri žandármi) a dospievajúcej dcéry túžiacej dozvedieť sa čo najviac o svojom otcovi (údajnom „hrdinovi“), ktorý naštrbí smutné odhaľovanie minulosti.
Aj na Slovensku sa stáva čoraz populárnejším umením public-art (umenie na verejnosti, v uliciach mesta). Vďaka svojskému projektu Ravena sa aj v uliciach Nitry počas festivalu objavili na špagátoch rozvešané literárne a vizuálne diela doteraz nepublikujúcich mladých autorov. Akcia vyvrcholila v posledný septembrový víkend počas Bielej noci niekoľkohodinovým maratónom živého čítania poézie a prezentáciou ďalšieho umenia a dala tak Divadelnej Nitre ďalší rozmer.

Autorka: B. B., (KN 44/2007)