hm sranda ako sa dni vyvijaju v sinusoidach, vlastne ani nie tak periodicky ako skokovo, zazijete si par super dni, kedy akoby sa darilo uplne vsetko a potom pride utlm, mozno prave kvoli tomu co bolo predtym, zrazu je tu to porovnanie vcera a dnes, ked clovek nieco dokaze nieco co je dobre, ma skvely pocit a je "plny" ale ked to odoznie zostava zase iba prazdnota ktoru treba znovu naplnat, akoby bolo niekedy lepsie nedosiahnut nic, ten kontrast potom nie je taky velky, clovek zrazu chce ale nie vzdy to ide a da sa, zacne si klast otazky preco a pre koho vlastne nieco robit, samozrejme v prvom rade pre seba, ale rokmi to prestava byt zaujimave, stale viac a viac tuzi robit veci pre "nho" a "nu" a ked taka osoba nie je tak je ten skok dole este vacsi, asi vsetci tlacime ten svoj balvan hore kopcom, niektori ho mozno ani nedotlacia a kazdy ho tlaci do inej vysky, niektorym pada dole a skusaju znovu a znovu, ale co ak ten kamen vytlacite az hore a tam vam spadne na druhu stranu ? .. boli ste tam, podarilo sa.. co dalej ? jasne ze su aj ine kopce a mozno by stacilo niekedy sa len tak prejst.. ale ked mne sa vacsinou tak strasne nechce, nikdy som nevedel poriadne robit sam na seba, nikdy ma nebavilo hrat solo sporty , ked chcem byt v niecom dobry je to v ramci vacsej skupiny v pocte aspon dvoch... blah.. mate niekedy podobny pocit ?