odkedy som ten blog rano zbadala, nad nim rozmyslam..
teraz sa mozem priznat, som strasne daleko na to, aby som sa citila trapne:
pamatam ta este ked nas zoznamoval id :: v kute (dost davno dozadu): dlhe vlasy, vesele gulate ociska, rozkosne decko... uz vtedy si sa mi pozdaval :))
potom mam na teba spomienky z ucka, stojis opodial usmievas sa, s pivkom v ruke, stale v ciernom...
pamatam si ked si dal ostrihat vlasy, hovorila som si, ze z tohto chalosa bude raz strasne charizmatiš chlap...
a pamatam si, ze som hovorila kamoskam, ze ta sice vlastne nepoznam, ale strasne sa mi paci ten tvoj vnutorny usmev... ze sa mi jednoducho pacis...
a pred par tyzdnami fotka; tusim v aute, nejak si moc "zostihleny" v tvari...
dalsia fotka: cely si nejaky "zostihleny", stracas sa pred ocami...

...nechcem aby si sa stratil :)



edit: a aby bolo jasne, ja tu mam uz dve hodiny nasledujuceho rana - takze nad tym rozmyslam uz velmi dlho!za pochopenie dakuje www.blondpower.org