esteze nehybnost zimy prichadza kazdy rok.

zakazdym pochopim(e),
kolko koncov je len dverami
do dalsich krajin....

kolko rebrikov, po ktorych sa snazim(e) vyjst,
je uz zlomenych, sprachnivenych, ochytanych,
kolko z nich uz mozem(e) odlozit
a na chvilu spat alebo divat sa na oblohu
alebo zohrievat si dlane o hrncek caju....

a tiez,
kolko rebrikov je na dosah dlane.