Marna a naivna snaha najst pokoj, neskor len nevyhnutna potreba vsugerovat si aspon kusok harmonie do vlastneho vedomia. Ale kam?! Nie je viac miesta a uz vobec nie sily..hlava plna do seba narazajucich myslienok, nevysvetlitelneho uzkostneho strachu, hnevu na seba i na vas, povinosti, ktore kvoli svojej momentalnej neschopnosti nie som schopna splnit.

Privela veci pada v tento slnecny den na moju hlavu a moja schopnost odolavat sa pomaly straca v hlbke toho vsetkeho.