Viem.
Raz nadíde deň, keď napíšeš.
Nie veľa. Dosť.
Na čo?
Vieš.
Skrze toho teším sa na spoznanie tvojho psa.
Nikdy som nepovedala viac.

Rada sa hrám Hide & seek.
Pritom neviem dobre hľadať, čo ako u každého správneho dieťaťa
indukuje nechuť to robiť.
A logicky vieme vydedukovať,
že v skrývaní sa vyžívam.
Len býva ono tak dobre vykonštruované, že ostávam nespoznaná... (:

Namietnuť môžu hlasy neznámeho publika,
že rada znenazdajky o sebe rozprávam.
No čím je skutočné poznanie osobnosti?
Ďalšiu otázku ani nepoložím - rovno odpoviem.
Nedá.
Dá sa k nemu približovať.
Prečo, kto nevie, nech viac premýšľa.
Skutočnú podstatu pocítiš.
Ju nepomenúvate. Pomenúvate omáčky
okolo nej - tie o ktorých rozprávam.
Ba vôbec to, čo skrývam je ňou?
Nie. Poukazuje na ňu.
Je s ňou v spojení. je jej časťou.

Vy viete kam smerujem?
Lebo ja nie.
Všetko, čo pomenúvame je omáčkou.
Charakter. vlastnosti...
len prevládajúce, ale nie jediné elementy osobnosti.

Skutočná podstata tejto state je nebyť spoznaná davom,
ktorý ma rozomelie a na druhý krát bude po mne šliapať. Nie!
A čítajúci dav sa mi múdro vysmieva,
že si činmi protirečím.
A ja si skrze to pletiem to svoje.
Jadro skrývam v oklieštených formách.
Z celku vypúšťam n-té časti
podľa organického kódu
meniaceho sa so mnou.
Nie. Nerozlúšti ho každý.
I ja sama ho analyzujem.
Len príbuzná podstata sa mu môže priblížiť.

V účel jej hľadania je tvorený.
Och, ja skrývaním hľadám.

Našla som jedného.
Vždy bude jeden...
... pre časť ...

Všetci sme jedno.
Všetci pletieme reťazce kódov
o mnohých ani nevediac
a čakáme správneho dekódera.
Hľadáme spojenie, ktoré
nie je možné úplne vo svete z hraníc...