cwbe coordinatez:
866
1551575
63562
3273837
3402752

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::2
12 ❤️


show[ 2 | 3] flat
ešte hapčo možno niečo pridá

na začiatok skupinová fotka a snaha o telepatické zastavenie dažďa


kto sa natrel krémom proti práci, bol zaručene uchránený


exkurzia u kachliara




v dielni bolo trochu tesno






a konečne v prvom kine - vo Veľkom Rovnom


pred premietnutím dokumentu o drotároch sa k nám prihovoril (a aj zaspieval) pán, ktorý vo filme účinkoval


prvá noc v telocvični


ráno v kine v Makove




a večer koncert Vrbovských víťazov!












druhé ráno v inej telocvični




raňajky v Makovskom kine


organizácia práce (však hlavnou témou festivalu bola Práca)


pomáhali sme (aj) v knižnici


presuny autobusmi




a ďalšie kino - tuším Oščadnické


a večer u Drevorubača sa pilo, jedlo..


.. a hlavne hralo divadlo (Nejhodnější medvídci)








ráno nás budili bob a bobek


a zase v buse




obed nám spríjemňoval ženský spevácky zbor


a ďalšie divadlo v podaní študentov gymnázia z Hlinskej - modernizovaná verzia Žena hájnika






potom nám zaujímavý človiečik menom Miloš Tomič ukázal svoje albumy so smetím, ktoré zbiera




a šlahačka na kinobusovej torte bolo premietanie jeho animovaných filmíkov


papa na budúci rok ;)




000008660155157500063562032738370340275203434801
dusand
 dusand      17.10.2007 - 09:19:08 (modif: 17.10.2007 - 09:19:44), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
70 ľudí naskáče v piatok poobede do dvoch autobusov a počas víkendu prejdú krížom-krážom celé Kysuce. Zastavujú sa v dedinkách, aby si v starých, pomaly už historických kinosálach pozreli nejaké divné filmy. Prespávajú zababúšení v spacákoch v školských telocvičniach. V nedeľu sa unavení, no vysmiati vracajú späť - domov, do každodenných kolají rutiny. Prečo to robia? Kvôli práci a relaxu. Na prvý pohľad tieto dve veci vôbec nejdú dokopy. Vysvetlenie je jednoduché...

Kinobus je filmovým festivalom na kolesách. Presnejšie na autobusových kolesách. Témou tohto netradičného podujatia bola Práca. V poradí už tretí ročník organizovaný kultúrnym centrom Stanica - Záriečie sa konal v dňoch medzi 7. a 9. septembrom. Ale po poriadku.

Podľa programu sa kinobus začínal o 14.00 na Stanici zhromaždením účastníkov a následnou projekciou poľského dokumentu Bar na stanici Victoria o Poliakoch snažiacich sa nájsť šťastie a prácu v Anglicku. Po zhliadnutí prvého filmu festivalu sme konečne mohli napochodovať so všetkými batožinami do pripravených autobusov a vyraziť - smer Veľké Rovné. No ešte pred tým bolo treba spraviť obligátnu skupinovú foto a telepaticky sa hromadnou modlidbičkou pokúsiť zastaviť dážď. Počasie totiž nevyzeralo vôbec dobre a ani predpovede nehlásili zlepšenie. Práve naopak. V niektorých častiach Kysúc boli vyhlásené výnimočné stavy kvôli dvíhajúcim sa hladinám tokov. Začínalo to teda zaujímavo. Napokon sme vyštartovali. Dopravná situácia bola pomerne chaotická - piatok poobede a dážď nie sú ideálnou kombináciou na podnikanie výletov. Nepriaznivé okolnosti sme ale úspešne ignorovali.

Prvá zastávka bola venovaná exkurzii kachliarskej dielne vo Veľkom Rovnom. Pán kachliar nám ukazál dielňu, v ktorej vyrábajú kachle od výmyslu svet. A dokonca nás aj pustil do svojho domu, v ktorom mal takmer v každej miestnosti nejaký svoj výtvor - pec, krb alebo kachle. Kedže sme naberali čoraz väčšie meškanie a náš predvoj nám hlásil, že v kinosále už nás trištvrte hodinu nervózne čakajú miestni kultúry-chtiví obyvatelia, radšej sme sa pohli. Keď sme dorazili na miesto, naši nekonvenční moderátori oficiálne privítali publikum a predali slovo starostke Veľkého Rovného. Potom sme si vypočuli pár viet (a piesní) od Jozefa Plošticu. Tento pán je jedným z posledných žijúcich slovenských drotárov a o ňom a ďalších bol dokument s názvom Koniec jednej cesty, ktorý sme si následne pozreli.Po ňom sme zase nastúpili do našich dvoch autobusov a presunuli sa do Makova, kde nás v miestnom kine čakal veľmi silný film Robotníkova smrť. Naturalisticky zobrazoval rôzne druhy manuálnej práce v 21. storočí - od ukrajinských baníkov po nigerijských mladíkov pracujúcich na bitúnku. Po tomto skvoste vtipne nasledovala večera. No a deň zakončili svojim koncertom Vrbovskí víťazi, po ktorom sme sa všetci išli vyspať do "rezervovanej" telocvične makovskej školy.

Sobota ráno - každý vstáva, kedy uzná za vhodné. O desiatej sa v kine začína premietanie takmer 60 rokov starého snímku Katka, ktorý pôsobí na dnešnú mladú generáciu filmových fanúšikov až exotickým dojmom. Úderky, 5-ročnice, 120 % plnenie plánov - dnes sa to už pomaly blíži do sfér science-fiction. Po tomto umeleckom diele nasleduje dokument Ako sa to robí, v ktorom známy poľský mediálny šaman vytvorí z obyčajného človeka politickú osobnosť prvej triedy. Aj to je práca. A o tej tohtoročný kinobus bol. Čo ale neznamená, že sme celú dobu len pozerali filmy s touto tematikou. Súčasťou programu bola i samotná práca. Poctivá manuálna práca. Jedna skupinka pomáhala upravovať terén na pozemku školy a jemnejšie povahy si mohli zvoliť zoraďovanie kníh v školskej knižnici.S pocitom poctivo vykonanej práce opúšťame Makov. Čaká nás Oščadnica s filmom Chlieb náš každodenný. Film plný technologicko-industriálneho chladu, ktorý sa každému vryl do pamäte vďaka nekonečným záberom na obrovské slepačie "továrne", paradajkové farmy alebo oplodňovanie kráv. Po ňom nasledoval dokument "... muž, ktorý sadil stromy" o Martinovi Slivkovi - jednom z najvýznamejších slovenských dokumentaristov nielen svojej doby.
Na sobotu filmov bolo už dosť. Presúvame sa k Drevorubačovi, kde si vychutnáme nielen dobré jedlo, ale najmä české divadelné predstavenie Nejhodnější medvídci. V ňom sa miesia vulgarizmy so skrytým filozofovaním o dnešnej chorej spoločnosti. Provokatívne divadlo zakončuje intenzívne prežitú sobotu. Ide sa spať.

Nedeľa, 9 hodín ráno. V oščadnickej telocvični sa postupne rozlepujú oči účastníkov kinobusu. Budí ich známa hudba z legendárneho kresleného seriálu Vlk a zajac, ktorý sa premieta na stenu vedľa basketbalového koša. Po úplnom prebudení nastupujeme do autobusov, aby sme sa premiestnili späť do Kina Svet. Premieta sa Karhanova parta - pol storočia starý, ideologicky silný film z prostredia fabriky, vylepšovacích návrhov a socialistického pátosu. Netradičný filmový zážitok strieda obed u Drevorubača, ktorý nám svojim spevom spríjemňuje ženský zbor. Asi s tretinou účastníkov sa musíme rozlúčiť, pretože sa musia vrátiť ku svojim rodinám, prácam a iným nedeľným povinnostiam. Ostáva už iba jeden autobus.
Dávame zbohom Oščadnici. Po krátkej jazde sa ocitáme v kinosále Kysuckého Lieskovca, v ktorom nám študenti Gymnázia Hlinská zahrajú aktualizovanú verziu Hájnikovej ženy. V prestávke nám Miloš Tomič, kreatívny srbský študent filmu, povie niečo o svojich albumoch so smetím, ktoré zbiera a starostlivo katalogizuje. Na odpadkoch si založil svoju diplomovú prácu a na otázku, aký titul dostane po doštudovaní, pobavene odpovedá výbornou češtinou "doktor smetí". Potom nám pustí svoje krátke animované filmíky a definitívne posledným kinobusovým filmom snímok Svět patří nám od Voskovca a Wericha.

Cesta domov je pokojná, autobusom sa plazí unavené ticho. Vraciame sa na Stanicu - Záriečie do Žiliny. Tretí kinobus sa skončil, tešíme sa zase o rok.

__________
(toto som napísal ako reportáž do školy na Mediálny ateliér)

000008660155157500063562032738370340275203403039
boba
 boba      01.10.2007 - 14:50:28 , level: 1, UP   NEW
táto fotka ma zaujala.. teda jej nálada.. cítim z nej spokojnosť a odovzdanosť.. môže byť..