CLANOK SA VOLA HOSPODARSKE SPOSOBY a vyberam z neho posledne tri odstavce.

• ochranárska verejnosť je alergická na samotný pojem holorub - treba si uvedomiť, že podstata "škodlivosti" holorubu nie je v jeho názve, ale vo výmere. Naša legislatíva, na nešťastie, nepoužíva popri maximálnej povolenej výmere holorubu aj termín jeho minimálnej výmery, čiže výmery pod ktorou už holorub prestáva byť holorubom. Naše skúsenosti ukazujú, že napr. "holoruby na 1 výšku" nie sú z ekologického hľadiska vôbec holorubmi. Vôbec na nich nevzniká typická rúbanisková flóra, prirodzená obnova je veľmi rýchla. Aj náš klasický holorub o šírke rubu na 2 výšky obnovovaného porastu nemožno porovnávať zo stáhektárovými holorubmi známymi z niektorých iných krajín.



• aj "osvietenejšia" časť verejnosti, ktorá pripúšťa aj určité výhody holorubov má tendenciu ich považovať za niečo prírode cudzie - treba si však uvedomiť, že v našich lesoch sa holorubne hospodárilo už od stredoveku. Tomuto zodpovedá vzhľad našich lesov, mimochodom jedných z najkrajších v Európe, a aj spôsob chápania lesov verejnosťou. Pojmy ako "vek porastu", mladina" a p. by pri inej histórii využívania lesov vôbec neexistovali. Mnohé naše "prirodzené lesy" vznikli holorubmi, dokonca naozajstnými veľkoplošnými holrubmi, a vie sa presne kedy.



• verejnosť si často mýli kalamitiská z holorubmi - vietor alebo iné škodlivé faktory sú schopné odkryť rozsiahle plochy, omnoho väčšie než pripúšťa zákon. Tu len možno pripomenúť, že holoruby majú v hornatej časti Slovenska vždy tvar pásov - rozsiahle holiny iných tvarov nikdy nevznikajú úmyselnou ťažbou.


VSETCI CO PATRITE K OSVIETENEJSEJ VEREJNOSTI SA HLASTE U SUDRUHA ŽINČICU :)



cely text na http://www.ba-lesy.sk/download/hospodarske_sposoby.doc