Nechut, laska a chut krvi na jazyku

Nechut

Koniec.
Je to tazke.
Kazdy den vzdorovat.
Kazdy den celit vlastnemu zlyhaniu.
Kazdy den sa utapat v sebelutosti a
kazdy den si to vycitat.

Preco?
Preco to neviem pochopit?
Preco sa proste nedokazem prinutit?
Ved ja si uvedomujem ze je to to, preco zijem.
Tak preco tolka nechut?
Je to cista lenivost? Pohodlnost? Naladovost? Tazkopadnost?

Preco?
Ved jasne vidim buducnost.
Nevidim ju konkretnu ale vidim ju jasnu.
Tak preco je tazke sa prinutit?
Koho a preco chcem za to obvinit?

Ja chcem!
Tuzim po moci.
Netuzim po beznej moci.
Chcem moc, ktora je len prejavom mudrosti.
Ja nechcem moc.
Chcem odhodlanie!
Chcem silu!
Chcem nadej!
Chcem disciplinu!
Chcem od seba a chcem to hned!

Laska

Vo mne!
Ja ju citim.
Ubija ma.
Ja ju nekontrolujem.
Vedie ma
Ja ju chcem rozdavat.
Nerobim to.

Ku vsetkemu
Milujem...
Milujem list na strome za jeho zivot.
Milujem zviera, za jeho oddanost systemu.
Milujem prirodu, za jej dokonalost.
Milujem ludi, za ich prilezitost.
Preco v nej nie som vecne?

Ale sam(?)
Naozaj som sam?
Nemilovany! Verny! Ochotny darovat!
Nechcem byt sam.
Nechcem byt s niekym, pre kohom som len clovek.
Milujem...
Vsetko! Bez vynimky!
Absolutno za jeho obsiahlost,
prazdnotu za jej pustost.
Triezvo...ale sam!

Chut krvi na jazyku

Vyrazna
Vasnivost, ziadostivost, priputanost.
Raznymi udermi ma posiela k zemi.
Ako dlho este?
Nechcem, ale oddam sa.
Krvilacnost, zlost, nenavist.
Pudy...paska co mi zakryva oci.
Nechcem ale oddam sa.

Ale preco?
Ved predsa to nie som ja.
Je to krasne.
Moja cast to chce.
Ktora? Viem!
Musim ju prijat.
Ta chut...podmaniva...navykova.
Otrava!!! Nie! Prirodzenost.

Sud
Vecny spor...vyrieseny...nastava rovnovaha.
Zviera nebolo skrotene... je vyrovnane.
Toto zviera uz viac nepotrebuje zabijat.
Chce viest, potrebuje byt vedene.
Smad bol uhaseny.
A co hlad?