toto mi napisal spolužiak ešte na strednej:

Ked mam depku, tak ono to vlastne ani nie je depka, ale nazyvam to
tak mysliac si, ze ostatni by to tak nazvali. Depka vyzera asi tak,
ze sa znova zamyslim nad zivotom, co ma nevyhnutne zavedie po
kolajniciach ku nasledujucemu (a uz dost staremu):

stastni su ti ktori sa povzniesli nad absurditu zivota
a nad skutocnost bezmocneho umierania

stastni su ti ktori sa naucili prehliadat
to ze su iba vaznami v ludskych klietkach

stastni su ti ktori sa odputali od myslenia
ktore im branilo opustit krajinu rozumu

stastni su ti ktori prestali hladat zmysel
a zriekli sa ziskanych vedomosti

stastni su ti ktori vstupili do stavu
ked je vsetko bezvyznamne a zbytocne

stastni su ti ktorych cesta je jasna
a spestruju si ju zaujmom o okolie



A potom sa snazim na to nemysliet a nejako sa zamestnat.