toto z mailu od acron-a, moja odpoveď, celkom do témy aj sem, tak to sem dávam ;o):



rozoberanie sebeobrazu, liečivá sebapremena, "démoni" a ich vyháňanie, druhá pozornosť a jej použitie v praxi, nekonečno/neznámo v živote čarodeja


hi postupného rozoberania seba samého, či skôr môjho popisu sveta a jeho následného "sebapremieňania (zase a stále znovu :oD)" sa dotýkam už trocha dlhšiu dobu, takže si na to už pomaly zvykám (:o)), ale máš pravdu, je to drsné niekedy, hlavne keď sa človek dotkne svojich najväčších démonkov, ale postupne, ako sa mi to deje už možno rok, rok a pol dosť intenzívne, vlastne priamo úmerne tomu, ako často a ako hlboko šamansky pracujem, tak sa na tom začínam dosť aj že baviť :o) ono človeku vlastne ani nič neostáva v takej situácii, keď stále znova a znova zisťuje, že to, čo si myslel, že je "jeho" vlastne neni jeho a zisťuje, že jediné, o čo sa dá oprieť, je tichá viera v svoju silu :o) a "kráčať ďalej", sa mi to stávalo často aj jednu dobu, že zrazu som sa cítíl velmi divne (pocit akoby ma niečo naladilo na vyššiu frekvenciu, až akoby prešmahnutý som sa cítil)a nevedel som vlastne že ani prečo, a som sa najprv aj strachoval trocha v začiatkoch, keď to prišlo niekedy zase, ale to len to moje pomotanie vnútorné len prehĺbilo, až som po čase zistil, že najúčinnejšia cesta "z toho von a ďalej" je len to sledovať a nevkladať do toho žiadne negatívne pocity, a postupne ako som sa v tejto "technike" stával zbehlejší, tak to prehučalo vždy ovela rýchlejšie a uvolnilo to vždy riadne kamene vo mne, nespracované staré veci v mojom vnútre, ktoré sa tak pohli a znova nanovo zdravo zapojili do vnútornej štruktúry, ktorá sa tiež stávala stále viac volnejšia, a pružnejšia touto prácou, začalo ma to baviť, neznámo, neustála sebapremena, s neznámom nazačiatku a ešte väčším neznámom na konci, ale dobrý pocit čo vždy po tom prišiel ma ujistil vždy, že je dobre a lepšie :o), a tiež som došiel na zaujímavú vec, že ono to fakt tak je, že jediné čo je naozaj skutočné je energetická skutočnosť, to, čo sa nám v tomto štádiu zatial prejavuje len v rôznych intenzívnych pocitoch telesných nových, často nie príjemných a tiež som si všimol vec, čo ma velmi zaujala a stále ju skúmam, a zdá sa mi stále viac, že je to naozaj tak,že všetky "fyzické" choroby, sú vlastne len energetické uzly ktoré vychádzajú na povrch aby sme ich nanovo spracovali, a telesný neduh ktorý cítime pri "nástupe choroby" je vlastne vždy na jej začiatku vnemom energetickým a nie telesným, ako si to mylne vysvetlujeme a ak s ním začneme pracovať rovno na energetickej rovine, napr. na šamanskej ceste, alebo s použitím druhej pozornosti (o tom som tiež vela zistil, napíšem nižšie ;o) ), tak sa ani neprejaví na fyzickom tele, ale hladko sa uzdraví, alebo skôr sa možno dá povedať, že fyzické telo je len priamym odrazom energetického a uchopenie nemoci len za telesnú stránku, je čmacht mimo, a tiež, to sa mi teraz novo otvára, a nestačím sa čudovať, akoby naše vnútro nesiahalo len "v našom tele" ale akoby plynule prechádzalo aj von donekonečna, do duchovnej roviny, druhej pozornosti a teda nie len fyzické neduhy sú výsledkom energetických bordelkov nespracovaných minulých, čo vychádzajú na povrch pôsobením zhodnej alebo podobnej sily čo práve "ide okolo vonku alebo vnútri nás (aj keď mi to pomaly splýva v jedno toto vonku a vnútri :o))", ale tak isto aj akékolvek nepríjemné udalosti v našom živote, udalostné vzorce či toky, ktoré sa "zhmotnia"(prejavia, udejú) vo fyzickej rovine, sú len prejavmi neriešenia týchto démonkov, sa vynárajúcich z nás, ich neriešenia tam, kde "patria",na energetickej rovine, fu mi pomaly ale isto dochádza, ako to vela vela učitelov myslelo, že bojovník je plne zodpovedný za celý svoj život, všetko čo sa v ňom udeje, energetické polia sa prepletajú a jedno na druhé pôsobí,bojovník ich vníma druhou pozornosťou a tvaruje zámerom (zameraním pozornosti), zatial čo "bežný človek", ich jednak nevníma (alebo aspoň nie priamo) a tvaruje ich nevedomky, nie si vedomý procesu pôsobenia jeho myšlienok a emócií na jemnohmotnú (energetickú) rovinu, udalosti sa točia v kruhoch, stále poukazujúc energeticky (pocitovo) na tie isté aspekty nášho vnútra, až kým ich jeden po druhom neuzdravíme a nepostúpime vyššie, tým pádom úroveň vnútornej čistoty, miera energetického spracovania, úroveň vedomia, či celistvosti je priamo úmerná kvalite nášho života :o)

a tak isto ako v prípade, keď si hladáme silové zvieratá ("šamanských" spojencov,či iných pomocníkov duchov) a objaví sa nám náhodou nejaké v nejakej hrozivej nepríjemnej podobe, symbolicky znázorňujúc že je velmi mocné a že s ním by sme šli velmi hlboko, že by nás to aj rozsekať mohlo dočasne (zaujímavý pohlad na "démonické" bytosti sa mi týmto vynoril práve jak si to po sebe čítam:o) ), a my ho pošleme slušne preč, že nech sa vráti, keď budeme na neho, na jeho silu pripravení, tak taký istý princíp funguje aj v týchto dvoch veciach - choroby "vnútorné", choroby "vonkajšie", kumunikácia s nimi (štýl našej komunikácie a aj odrazom štýl ich komunikácie/správanania sa k nám)a vplyv toho na ne

a ma napadlo, že sa to aj (do)týka toho, vyháňania bytosti nepríjemne "žiariacej" odniekadial, že ono je to podobné ako s tými silovými zvieratami strašidelnými, že oni neprichádzajú len tak, ponúkajú rýchlu ale o to zase rachotivejšiu alternatívu prechodu na vyšší level, neni to vlastne kam vyhnať, keď všetko sme my :oD,
hi som sa tiež neyako rozpísal pozerám :o)

jo a k tej druhej pozornosti, som zistil pri šamanských cestách a hlavne po nich a potom už aj mimo nich, že druhá pozornosť, či "jemnohmotné/energetické" vnímanie sa odohráva na tej istej rovine, ako keď si niečo predstavujeme, len v tomto prípade si nepredstavujeme aktívne nič, len sa zameráme na tú "predstavivostnú časť" nás a "vyšleme zámer" a ticho (so zastavením vnútorného dialógu) sledujeme (všetkými zmyslami tam) a sranda,som na to prišiel raz po jednej ceste šamanskej čo som si v prírode v brne dával a otvorím po ceste oči a pozerám, že malý škriatok ide ku mne, a dáva mi zvitok nejaký, že nech ho otvorím, mrknem po spojencoch na tej istej rovine, na ktorej som ho videl, až neskôr mi to docvaklo, že aká rovina to mňa vlastne bola, a oni že ok, tak som ten zvitok otvoril a silná vlna liečivá pocitová mnou prešla po celom tele a on že poď so mnou, a idem a stále ho sledujem na tej "tichej predstavivostnej rovine mojej" a on uteká, ja za ním, a doviedol ma kúsok ďalej od toho miesta kde som si dával cestu, k bodu, kde stáli ešte ďalší dvaja podobní ako on a v kruhu sa držali za ruky okolo bodu na zemi, z ktorého silne vyžarovala energia, aj keď som nad to miesto dal ruku, cítil som jemné plynutie, akoby vodný prúd a keď som tú energiu, jej prúd, sledoval, tou druhou pozornosťou, na ktorú som takto naďabil:o), tak smerovala vzduchom oblúkom hore,do mesta do brna a vetvila sa silno, zemské prúdy, sieť, vraveli a potom sme si spolu dali cestu šamanskú, že zvýšiť silu toho bodu energetického, a podarilo sa nám to, na konci sa rozšíril a žiaril mocnejšie, a sranda bola, že sme spolu tancovali potom ešte s tými škriatkami,som sa zmenšil na ich velkosť, asi tak 15cm vysokí boli, najprv ja ako oni tancovali v kruhu, sme tancovali, a to bolo velmi zvláštne, ale príjemné, že ako som s nimi tancoval podla nich, stával som sa, pocitovo a aj výzorovo, viac ako oni a potom ma napadlo, že teraz vy tancujte podla mňa chvílu a oni že dobre a to sa zase oni počas toho tanca podobali viac na ludí, než predtým, no a sranda to bola velká, ma to vela naučilo
a potom som sa o tom v jednej knihe aj dočítal, o tých dvoch "módoch" predstavivosti, a tak to skúmam dosť intenzívne v poslednej dobe, aj tu som o tom písal trocha: http://kyberia.sk/id/3314909 (od dvoch hviezdičiek tam o tom),
že dá sa potom lahko sledovať, aj s otvorenými očami počas dňa, len zameraním sa na tú rovinu seba a vyslaním zámeru, napr. čoho sa všetkého dotýka "toto (niečo čo ma škrie aktuálne)" a uvidieť (sa mi aj tu, podobne ako pri šamanskej ceste osvedčila metóda lahkého odlíšenia, čo prichádza "odtial" a čo si len primyslím, že ak od nejakého zjavu tam odkloním pozornosť na chvílu a potom sa zase k nemu vrátim pozornosťou, tak ak je "pravý" tak ostane, ak je to moje primyslenie, zmizne, a neni tam už potom keď sa k nemu zase vrátim pozornosťou - ako ma ale upozornila na to nepriamo id bludička, neplatí to pri zjavoch, predmetoch, krajinkách, detailoch, bytostiach, ktoré sa príliž hýbu, ktoré sú v pohybe a vedome zmiznú zo zorného pola pozorovatela, no chce to cvik naučiť sa to odlišovať:o)), a potom to uzdraviť, či už priamo cestovaním v tomto stave cez túto vrstvu seba, ak je čas priestor na to, alebo aj, a to používam velmi často v poslednej dobe, a celkom že mi to funguje, len to celé si nechať na tej rovine sa ukázať v jednom zhluku symbolickom, precítiť jeho energetickú (pocitovú, ale ide to aj ďalej, do ostatných zmyslov) kvalitu a (to som si raz "našiel" na jednej ceste, že celá skutočnosť je liečba) len ten zhluk odovzdám duchom k liečbe, a odkloním od neho pozornosť potom, nechám to na nich a ono to často velmi citelne naozaj odíde a sila z toho sa tým oslobodí, ťažko popísatelné, zrazu len príde silný jasný pocit, že dobré, liečba úspešná, no velmi ma to zaujalo a tiež som zistil, že sa dá s tým takto zhusteným "vydestilovaným" zhlukom aj pracovať v rámci týchto 4 uhlov pohladu: http://kyberia.sk/id/731582, "prepínať si ho" do lubovolných jeho módov a ako sa mi viac hodí, tak v takej rovine s ním pracovať,

najprv som to robil tak, že som sa do toho zhluku ponoril a nechal si ho rozvinúť sa až do konca a celý ho precítiť, prezreť, vlastne cestu som si do neho dával, s otvorenými očami s pomocou tej druhej pozornosti, ale to bolo často zdĺhavé, tak som to skrátil, že len si ho ako malý zhluk pozrem a precím jeho jadro, o čom je, a je to rýchlejšie a rovnako účinné, no sranda :o)

hi a s tým komunikovaním s potokom, či s hociakým aspektom života :o), to tiež sa mi používaním tejto druhej pozornosti otvára velmi, a aj predtým než som na to došiel o tej druhej pozornosti, tak som to sledoval, že som to začal vnímať, s pomocou zastavenia vnútorného dialógu,je to úplne super, len sa zamerám a počúvam tichom a odpovede prichádzajú :o) (predstavivosť presahuje všetky zmysly, nie len zrak), tuto som sa o tom tiež vela dočítal, parádna knižka prečítatelná za 20 minút, hĺbkovo zrovnatelná s coelhovým alchymistom, alebo s bachovou čajkou livingstonom, fakt že odporúčam, presne o tom cítení, prírody, ducha,
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=775

fu a ešte mi to nedá, sa mi to tíska do tohto mailu nejako :o) čo zisťujem v poslednej dobe o neznáme, že fu..."bežní ludia" nedomýšlajú veci do konca, celostne (aj energetickú rovinu zahŕňajúc) a vyhovárajú sa na náhodu, či si vymýšlajú všeliaké výhovorky a radšej sa "v sebe nerýpu", ale ako to tak skúmam, tak zisťujem to velmi hlboké sokratovo "viem že nič neviem", ono ak niečo dostatočne hlboko skúmam, tak zistím, že to nemá konca, dá sa odhaliť plôsky tej mozaiky do takej miery, aby som v tom vedel plávať, dostatočne presne, pre danú situáciu, aby som ju vyriešil, a aj keď s mierou sebačistenia stúpa miera schopnosti Zrieť, Nazerať, nikdy to nepochopíme úplne, je to nekonečné neznámo, večne premenlivé, a ako aj katka raz na nejakom seminári hovorila, že každý popis na konci sám seba poprie, treba brať všetky poznatky s lahkosťou a s rezervou, vždy byť pripravený ich pustiť, či premeniť, rozšíriť, zdokonaliť, ale neznámo (nekonečno, nagual)spolupracuje s tým, kto sa vzdá strachu a s vierou v svoju silu ide vždy s úsmevom vpred, vediac, že sa podarí, a ak aj raz teraz nie tak, ako by si želal, vždy s vedomím si toho, že v pochopení, ktoré príde zo širšieho (dlhšieho) zážitkového kruhu, porastie ďalej vždy, všetko je liečba, ak si to tak človek pojme a nehádže si negatívnymi emóciami a negatívnymi myšlienkami pod nohy (obrazne povedané, teda z pohladu druhej pozornosti energeticky výstižne povedané) prekážky na svojej ceste životom :o)))