V médiách sa každodenne operuje s pojmami al Kaida, džihád a podobne, pritom väčšina konzumentov nemá vlastne potuchy o čo v skutočnosti ide – a tak to má aj ostať, aspoň podľa tých kruhov, ktoré s týmito pojmami denne operujú. V opačnom prípade by sme boli často svedkami veľmi podivuhodných kontaktov a prepojení. Možno by sme potom mohli mať aj oprávnené pochybnosti o nevyhnutnosti nášho zapojenia sa do „medzinárodného boja proti terorizmu“, ktorý nás doviedol až do Afghanistanu.
-čp-



Pred pár dňami sa znovu na internete prihlásil Ayman Al Zawahiri. V západných médiách je považovaný za zástupcu Osamu bin Ladina. Jeho rozsiahle kontakty však vedú aj k tajným službám USA
Jürgen Elsässer


Je al Kaida „celosvetovo operujúce politické sprisahanie“ proti západnému svetu, ako tvrdí Richard A. Clarke, bývalý lovec teroristov prezidenta Williama Clintona a krátkodobo aj George W. Busha?

O oficiálnych teóriách vtipkuje saudčan Saad Al Faghi. Tento bol v 80-tych rokoch lekárom v Afghanistane a pozná bojovníkov Džihadu. „Musím sa skutočne zasmiať, keď počujem FBI hovoriť o Al Kaide ako o organizácii Bin Ladina. Je to úplne jednoduchá historka: keď Bin Ladin príjmal ľudí zo Saudskej arábie, alebo Kuvaitu, urobil to v hosťovskom dome v Pešavare. Odtiaľ tiahli na bojiská a vracali sa, bez dokumentov. Potom bol vystavený tlaku rodín, ktoré sa pýtali na osud svojich synov – pretože neexistovala žiadna evidencia, nevedel odpovedať. Preto poveril svojich ľudí v Pešavare, aby viedli záznamy o každom Arabovi, ktorý sa dostal pod jeho záštitu. Bol zaznamenaný deň príchodu, ako dlho zostali – niektorí len 2-3 týždne, aby zasa zmizli. Tieto poznámky, táto dokumentácia bola nazvaná al Kaida (Základňa). To je Al Kaida, vôbec nič tajuplného, žiadna organizácia ako teroristická organizácia, alebo podzemná skupina. Pre svoju vlastnú skupinu, podľa môjho vedomia, nepoužil toto pomenovanie. Al Kaida je len zoznam všetkých tých ľudí, ktorí kedy prišli do hosťovského domu v Pešavare.“

Bin Ladin a CIA
Ne je žiadnym tajomstvom, že afghanskí mudžahedíni boli v osemdesiatych rokoch masívne podporovaní americkou vládou. Len samotná CIA sponzorovala tzv. božích bojovníkov v ich skoro desaťročnom boji 3 miliardami US-dolárov od amerických daňových poplatníkov. Sporné je ale, či USA pre tento účel len dali k dispozícii peniaze, ktoré boli potom prostredníctvom pakistánskej tajnej služby Inter Service Intelligence (ISI) transferované na front, alebo či existovala priama vojenská spolupráca s mužmi Bin Ladina a iných mudžahedínov.

Reportér CNN Peter Bergen túto druhú možnosť vo svojom štandardnom diele Svätá vojna Inc. (2001) o al Kaide odmieta a odvoláva sa, medzi iným, na vysokého amerického úradníka. To je však nedôveryhodné, lebo bývalý poslanec CDU v Spolkovom sneme Jürgen Todenhöfer navštívil „božích bojovníkov“ v Hindukuši hneď viackrát a britský tajný agent SAS Tom Carew zaznamenal svoje bojové skúsenosti na strane mudžahedínov dokonca v svojej knihe „V roklinách Talibanu“ (2001). A za tým mali USA, ktorí boli podstatne viacej angažovaní v Afghanistane ako Európania, zaostávať?


Carew informoval aj o vojenskej výuke „božích bojovníkov“ v Škótsku. Existenciu mudžahedínskych táborov v USA potvrdzuje Michael Springman, vedúci Amerického vízového úradu v saudskom Jeddahu v rokoch 1987 až 1989, pre BBC: „V Saudskej-Arabii som bol opakovane vyzvaný vysokopostavenými zástupcami Ministerstva zahraničia, vystaviť víza nespôsobilým žiadateľom.“ A ďalej: „Ja som urobil nič menej, ako že som vystavoval víza teroristom, ktorí boli najímaní cez CIA a Osamu bin Ladina a prišli do Spojených štátov k výcvikovým účelom, aby mohli byť nasadení vo vojne v Afghanistane proti Sovietom.“

Či existovali v 80-tych rokoch priame kontakty Bin Ladina k CIA, alebo sa kontakt dial len cez prostredníkov, je nejasné. Veľmi pravdepodobné je to, že sa tento saudský multimilionár stretol s americkými agentmi krátko pred útokmi 11.septembra. Zodpovedajúci titulok z francúzskeho denníka Le Figaro z 31. októbra 2001 mal názov „CIA stretla Bin Ladina v Dubaji.“

Tento citoval ako svedka obchodného partnera nemocničnej správy. Podľa neho Bin Ladin
„4. júla pricestoval z Quetta/Pakistan a hneď sa podrobil ošetreniu obličiek. 14. júla nemocnicu znovu opustil. Počas jeho prítomnosti bol videný rezident CIA, ako ide do nemocničnej izby Bin Ladina,“ informuje Le Figaro, a neskôr sa tento pracovník CIA vystatoval tým, že videl toho saudského milionára. US vláda a nemocničná správa to energicky dementovali, ale reportér potvrdil pôvodný príspevok a v ďalšom menoval dokonca meno agenta CIA: Larry Mitchell.

Zástupca
Mimo Bin Ladina samotného, existuje ďalšia dôležitá postava džihádu s podozrivými kontaktmi k tajným službám: Ayman Al Zawahiri. Podľa výpočtu západných expertov na antiterorizmus je údajne číslom 2 v hierarchii al Kaidy a mal sa zúčastniť v Afghanistane na dôležitých plánovacích poradách na útoky z 11. septembra 2001.

Na niektorých videách možno vidieť tohto okuliarnatého mlčanlivého muža sedieť po boku Bin Ladina. V posledných dvoch-troch rokoch sa v internetových filmoch prihlásil častejšie k slovu ako Bin Laden sám: v rokoch 2003 a 2004 sa vyjadroval 10 x, v minulom roku, medzi iným aj pri výročí 11. septembra a po poprave Saddama Husseina v decembri, posledný raz 5. augusta 2007.

Al Zawahiri sa narodil 19. júna 1951 v Maadi (Egypte). Pochádza z významnej rodiny v Nílskej delte. Už ako 15 ročný, informuje internetový lexikón Wikipedia, mal počas školských rokov založiť prvú tajnú skupinu, ktorá mala za cieľ zvrhnúť ľavicovú vládu Gamala Abdela Nassera v Egypte a nastoliť vládu islamu.

Stal sa členom Moslimského bratstva, ktoré bolo založené britskou tajnou službou. V r.1974 viedol, podľa vlastného vyjadrenia, bunku so 40 mužmi. Koncom sedemdesiatych rokov spojil viaceré bunky do spolku „Islamský Džihád“. V r.1981 zavraždila táto organizácia prezidenta Anwara Al Sadata. Al Zawahiri bol odsúdený na tri roky väzenia a vo väzení mučený. V polovici osemdesiatych rokov odišiel s mnohými svojimi spolubojovníkmi do Afghanistanu, aby tam spolu s bin Ladinom bojoval proti Sovietom.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa tento Egypťan angažoval na Balkáne. Mal koordinovať vstup medzinárodných brigád Džihadu, ktoré v bosnianskej občianskej vojne (1992–1995) bojovali po boku svojich bratov vo viere a znovu s americkou pomocou proti neveriacim. Na jeseň 1991 otvoril pre tento účel kanceláriu v bulharskom hlavnom meste Sofia a v lete 1994 tam bol videný. Tvrdí sa, že odtiaľ riadil teroristické islamistické operácie v Bosne-Herzegovine. Jeho brat Mohamed sa usadil v r.1992 v albánskom hlavnom meste Tirana a etabloval tam islamistickú bunku.

Už počas jeho bosnianskeho pobytu sú dokumentované kontakty Al Zawahiriho k americkej tajnej službe. Začiatkom deväťdesiatych rokov cestoval Egypťan dva krát do USA, aby vyzbieral príspevky pre svoju organizáciu. Na týchto cestách ho sprevádzal istý Ali Mohammed – jedna z najpodivuhodnejších figúr v pas de deux medzi USA a džihádistami.

Mohammed slúžil od r.1971 do 1984 v armáde svojej domoviny a pracoval potom v protiteroristickej jednotke istých aerolínií. V roku 1985 sa odsťahoval do USA a dostal tam štátne občianstvo. V roku 1986 sa upísal na 3 ročnú službu v americkej armáde a túto absolvoval práve vo Fort Bragg – hlavnom stane Special Forces, ktoré vo všetkých rohoch sveta vykonávajú tajné misie pre Pentagon.

„Niekedy v polovici osemdesiatych rokov sa ponúkol za informanta pre CIA“, píše reportér CNN Bergen, z ktorého knihy „Svätá vojna Inc“ pochádzajú aj tieto citáty. Vo Fort Braggu urobil Mohammed kariéru a vyučoval v Special Warfare Center. V jeho vojenskom vysvedčení bola spomenutá jeho „výborná“ prednáška „Specnaz“, o špeciálnych komandách sovietskej armády nasadených v Afghanistane.

Že sa Mohammed v tejto téme vyznal, malo dobrý dôvod: 1988 využil jednu vojenskú dovolenku k výletu do Hindukušu, aby tam „bok po boku bojoval s bin Ladinovými mužmi.“ Po návrate do Fort Braggu ukázal svojim kamarátom trofej svojich bojov, medzi iným opasok uniformy sovietskeho vojaka. Ukoristil ho, potom čo Rusa vlastnoručne zabil, informoval hrdo Mohammed svojho predstaveného Roberta Andersona. Dodatočne je si Anderson istý, „že Mohammed nemal nikdy vycestovať do USA , nehovoriac o tom, že prácu vo Fort Bragg mohol dostať len preto, že niekto z CIA, alebo zo State Departmentu požehnal jeho vízum.“

V 1989 vystúpil Mohammed do americkej armády a pomáhal v 1991 Bin Ladinovi pri presťahovaní sa do Sudánu, a nakoniec trénoval aj „jednotky al Kaidy“ vo východoafghánskom Khoste a spolu-pripravoval útoky na americké veľvyslanectvá v Daressalame a Nairobi 1998. „Od r. 1992 až 1997 žil Ali Mohammed, ak práve pre džihád nelietal okolo sveta, v apartmáne v kalifornskom meste Santa Clara. (...)

Hoci to znie neskutočne, dokonca v čase, keď z poverenia al Kaidy cestoval okolo sveta, uchádzal sa ďalej o miesto u amerických vládnych úradov“, divil sa Bergen. Mimo iného ponúkol svoje služby FBI a istému podniku, ktorý realizoval tajné objednávky ministerstva obrany. Keď sa jeho dvojitá hra r. 1998 prevalila, bol odsúdený len na krátky väzenský trest, pretože sa s orgánmi činnými v trestnom konaní dohodol.

Sprisahanie proti Egyptu
23. augusta 1996 vyslovil bin Ladin svoje známe vyhlásenie vojny proti USA „z vrcholkov Hindukušu“ – jeho kvetnaté udanie miesta „fatvy“, ako sa toto vyhlásenie volá po egyptsky. V texte oznamuje: „Ak Boh chce a ja žijem podľa božích prikázaní, vyženieme všetkých židov a kresťanov z Arábie.“


Napriek týmto hrozbám sa pokúsila Clintonova vláda – alebo jej frakcie, čo by bolo treba ešte bližšie určiť - uskutočniť v roku 1997 s džihádistami obchod. Výzva bin Ladina vyzýva k džihádu, k oslobodeniu Arabského polostrova a Palestíny – žiadny iný región nebol vo fatve menovaný – možnosť kompromisu v iných ťažiskových bodoch? Alebo bola bin Ladinova fatwa podružná záležitosť, ktorá nestále v ceste uskutočniť dohody s inými džihádistami, ako Al Zawahiri, pretože bin Ladin vôbec nebol ten mocný vodca, za ktorého ho dnes vydávajú?

Ak sledujeme tému názorne v knihe Yossefa Bodanskeho „Bin Laden. The Man Who Declared War on America“ (1999), obsahuje obchod v jadre výmenu: Bosnu za Egypt. Bodansky je síce z tvrdého republikánskeho jadra a stúpenec Busha, viedol ale od polovice 90-tych rokov až do r.2004 tzv. „Task Force on Terrorism and Unconventional Warfare“ v americkom kongrese a v tejto funkcii odhalil iste niečo o tajných operáciách džihádu americkými službami.

„Spojené štáty sa nebudú miešať, alebo zasahovať, aby zabránili islamistom uchopiť moc v Egypte, ak mudžahedíni toho času sa nachádzajúci v Bosne nebudú útočiť na vojenské sily USA“, popisuje tento obchod z roku 1997. Ako vyjednávači oboch strán sa stretli v novembri 1997 Al Zawahiri a prostredník CIA Abu-Umar Al Amriki (Al Amriki znamená „ten Američan“) v pakistanskom Pešavare.

Nebolo to prvé stretnutie týchto mužov. „V 80-tych rokoch vyjednával Abu-Umar Al Amriki otvorene pre CIA s rôznymi arabsko-islamistickými bojovými a teroristickými hnutiami, mimo iného aj s tými od Azzama, bin Ladina a Al Zawahiriho, ktorí vtedy viedli afghanský džihád.“
Obaja už vtedy rokovali o budúcnosti Egypta a úlohe Al Zawahiriho v islamistickej vláde. Pri jednom z ich stretnutí povedal Al Amriki, že Al Zawahiri by potreboval 50 miliónov dolárov, aby mohol vládnuť v Egypte. „Vtedy Al Zawahiri interpretoval toto uistenie ako znamenie, že Washington bude tolerovať jeho ťah na moc, keď by tieto peniaze zhromaždil.“

Pri stretnutí v novembri 1997 znovu otvoril Al Amriki záležitosť s 50-timi miliónmi dolárov. Pokiaľ by sa obchod uskutočnil, prisľúbil „finančný príspevok vo výške 50 miliónov dolárov (z bližšie neidentifikovaných zdrojov) na islamistické dobročinné zariadenia v Egypte a inde (...) Vyrieknutie tohto magického čísla, 50 miliónov dolárov (...) bolo považované Al Zawahirim a celým islamistickým vedením vrátane Osama bin Ladina ako obnovenie diskusie z neskorých osemdesiatych rokov, že Washington bude tolerovať islamistický Egypt (...) Islamistickí vodcovia boli presvedčení, že Abu-Umar Al Amriki hovoril za CIA.“

O tom bolo presvedčené aj egyptské vedenie – pretože ono predsa malo byť obeťou za pochybný mier medzi americkým prezidentom Williamom Clintonom a bin Ladinom v Bosne.

Začiatkom decembra 1997 sa písalo v káhirskych vládnych novinách Al Jumhuriyah: „Istý zdroj v tajnej službe čaká na nové informácie, ako zahraničné sily využijú teroristický faktor. Informácia sa vzťahuje na dohodu medzi teroristami v a mimo Egypt, ktorá cieli na destabilizáciu krajiny a oslabenie jej hospodárstva.“ Tento zdroj hovorí o stretnutí so zástupcom jednej západnej tajnej služby a Aymanom Al Zawahirim (...) v jednom tábore v pakistanskom Pešavare na hraniciach s Afghanistanom. Noviny pripomínajú aj stretnutie medzi Al Zawahirim a Al Amrikim, „sprostredkovateľom CIA“, v osemdesiatich rokoch.

Hneď na začiatku roku 1998 sa množia podobné články v egyptskej tlači. Opozičný list Al Shab, ktorý je blízky nacionalistickým kruhom v armáde, obvinil Clintonovu vládu „začatím organizovaného plánu obliehania Egypta na všetkých frontoch.“

Al Shab poukázal na plány CIA a Mossadu, zavraždiť egyptského prezidenta Muhammada Humis Mubaraka, a vinu za to pripísať Sudánu. Obe tajné služby mali „nepriamo najímať niektorých arabských afghánskych bojovníkov a poskytnúť im finančnú a vojenskú podporu na zavraždenie Mubaraka a za masaker v Luxore (v novembri 1997 – J. E.).“

Ale obchod medzi Al Zawahirim a Al Amrikim zlyhal. Clintonova administratíva nebola jednotná, tak ako aj rôzne americké tajné služby, a zatiaľ čo jedna frakcia začala krycie rozhovory s džihádistami, začali iné zasa otvárať nový front: na rozhraní rokov 1997/98 sa priostrila znova kríza v Iraku. USA zhromaždili väčšie vojská potom, čo zbrojní inšpektori OSN, infiltrovaní americkými špiónmi, vyprovokovali krízu v „krajine dvoch riek“. Vojna visela vo vzduchu – po prvý krát po americkej operácii Desert Storm v roku 1991.

V tejto situácii reagovali Al Zawahiri a bin Ladin briskne: 22. februára 1998 oznámili vytvorenie medzinárodného islamistického frontu „proti Židom a Križiakom.“ Touto výzvou došlo k dokončeniu spojenia islamistického džihádu, ktorý Al Zawahiri koncom sedemdesiatych rokov spoluzaložil v Egypte s al Kaidou, píše sa v Záverečnej správe Komisie amerického kongresu k 9/11 z leta 2004.

Povšimnutia hodné je ale každopádne to, že al Kaida v čase dokončenia spojenia, aj podľa Záverečnej správy k 9/11, nemala ešte žiadnu bojovú silu, zatiaľ čo Al Zawahiriho organizácia na seba už predtým upozornila množstvom krvavých atentátov – naposledy už so zmieneným masakrom v Luxore v novembri 1997. Z toho vyvodil britský Guardian v novembri 2001 záver, že tvrdenia, Al Zawahiri je bin Ladinova pravá ruka, „je preháňanie jeho dôležitosti.“ On zrejme „prebral väčšiu časť kontroly bin Ladinových teroristických financií, operácií, plánovania a zdrojov.“

Aj reportér CNN Peter Bergen kolportoval hodnotenie, že „tento neznámy lekár je pre al Kaidu dôležitejší ako Bin Ladin sám.“ Al Zawahiriho islamistický džihád si mohol od februára 1998 prisvojiť finančné zdroje bin Ladina – teda celkom ináč, ako tvrdí téza o spojení, alebo podriadení skupiny pod komando fantómovej organizácie al Kaidy, alebo Bin Ladina.

7. augusta 1997 boli vyhodené do vzduchu americké veľvyslanectvá v Nairobi a Daressalame. 224 ľudí bolo zabitých a viacej ako 5000 zranených. Veľmi zaujímavé: hoci Al Zawahiriho islamistický džihád prebral zodpovednosť za krvavé činy, cielili Clintonove odvetné akcie nie proti Egypťanovi, ale proti bin Ladinovi. Niekoľko dní neskôr nariadil prezident USA útok s Cruise Missiles, ktoré trafili jeho tábor v Afghanistane a jednu farmaceutickú firmu v Sudáne, ktorá bola spojená s istým bohatým Saudčanom.

Polemika proti Hamasu
Aj vláda Clintonovho nástupcu George W. Busha držala ochrannú ruku nad Al Zawahirim. Začiatkom r. 2005 sa mala podľa spolupracovníkov americkej tajnej služby začať tajná vojenská operácia, ktorej cieľom bolo pochytať vysokopostavených členov al Kaidy v horách Pakistanu. „Tajná služba sa domnieva, že na tomto stretnutí sa zúčastnil aj Al Zawahri“ , bolo možné si prečítať v júli 2007 v New York Times.
„Avšak toto nasadenie bolo“, informujú noviny ďalej s odvolaním sa na spolupracovníkov tajných služieb, „vtedajším ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom v poslednej minúte prerušené (...).“

Pred niekoľkými mesiacmi vyvolal Al Zawahiri rozruch polemikou proti hlavnému nepriateľovi Západu v Palestíne. Vo videoposolstve z decembra 2006 kritizoval Hamas, že len džihád a nie voľby môžu „Palestínu oslobodiť.“ „Každá iná cesta nás povedie k stratám a porážke“, takýto bol jeho komentár hneď po triumfu Hamasu pri hlasovacích urnách. Mahmoud Zahar, muž číslo dva v Hamase a krátko potom menovaný za ministra zahraničných vecí, odrazil tento útok takto: „Nie je to žiadny div, že al Kaida neexistuje na palestínskom území; a keď aj, tak len ako pokus izraelskej tajnej služby, zlomiť naše rady.“

Zdroj : 10.08.2007 – denník Junge Welt / Thema / strana 10
Jürgen Elsässer

http://www.jungewelt.de/2007/08-10/028.php?sstr=
http://prop.sk/bushovi_teroristi.html
http://www.geocities.com/johnathanrgalt/LeFigaro.html