celkom si to zhrnula :) ja len dodam ze otvarat padak v oblaku je naozaj ciste psycho. nevidel som nic. nic len belobu. uplnu. je to uz viac nez tyzden a ja mam pred ocami este stale zablesky ako si lietam v bielej nicote.

a zaujimave je aj ako sa psyche s clovekom hra.
prvy zoskok je vacsine ludi vsetko ukradnute.
strach si na vas pekne pocka az ked si na x-tom zacnete vsetko uvedomovat. kazdy pohyb, vyhlad dole a aj drte nepochopitelny okamih vyskoku :) mna si pockal na 5tom zoskoku. bez hanby priznam ze som mal dost. anyway nebola by to zakerna psyche keby sa nehrala dalej. na druhy den sme skakali zas a po mojom najhorsom zoskoku nasledoval zatial najlepsi ;] aj napriek drobnym fyzickym nasledkom.

este k fotkam..
chlapik s belasou helmou je nas instruktor v slavnici.. volame ho Karni.. osobne som velmi rad ze ho mame pretoze aj ked na nas nema moc casu - je velmi precizny & zodpovedny. tichy, skromny chlapik co si vzapeti robi vo vzduchu salta a nacvicuje formacie :) & clovek ma hned lepsi pocit ak sa k veciam na ktorych o chvilu moze zavisiet jeho zivot pristupuje zodpovedne.

na poslednych fotkach vidiet vo dverach prudom vzduchu zdeformovane id *555* (Mario) ktory nas svojimi skillz nechava daleko za sebou :) a akcneho bolkovskeho instruktora Igora Hrmu (ktory je v mojich ociach zosobneny ironman.. uznajte - kto uz skace s pohmozdenym zapestim a nedohojenou zlomeninou kolena)

na zaver - budeme radi ak sa k nam nexttime pridate.

ad1) je to vacsia zabava.. skydiving aspon pre mna (a myslim ze ani pre ostatnych skydive-postihnutych ludi) nie je len o tom skocit si a ist domov.. je to celkom vesela sibnuta komunita a minimalne v lucenci vecer vzdy nasleduje ZUR :) (ano, paragani chlascu.. maju co zapijat:))

ad2) na slovensku je nas velmi velmi malo & mam pocit ze sa to tu ledva drzi na nohach.. co je paradox, pretoze mame ficury ktore sa vonku tazko zhanaju (kde si uz len zaskacete z balona, vetrona, vrtulnika ci z dvojplosniku-veterana?)..