Nuz drahi priatelia,
kedze nemam vela casu, rozhodla som sa preskocit Yushu, s tym, ze sa k nemu mozno este raz vratim.

Z Yushu je do Xiningu asi 800 kilometrov. Cesta bola dost utrpenie, hoci, mala som zase raz stastie zo stopom. Najprv ma zobrali nejaki biznismeni, co sa chystali otvorit pobocku banky. Ti ma pozvali aj na obed. Mat zase raz nieco ine ako tsampu bola dost vitana zmena. Potom som ale zatvrdla za mestom na asi 5 hodin. Tesne predtym, ako zacalo prsat, ma zobral kamion. Na veceru sme sa zastavili v Mato (nejaka ironia najvyssieho?). A potom, celu noc, po fakt hroznej ceste (a to sa to na mape tvari ako dialnica) az do Xiningu.
Rano som z ocami ako kralik vystupila zase raz vo velkom meste. Nemam rada velke mesta. Ani trochu. Mapu som samozrejme nemala. Nastastie mi do cesty prisla anglicky hovoriaca zenicka, ktora ma zachranila.
Najlacnejsie ubytko, co som zohnala bolo za 50Y, nuz som sa oproti povodnemu planu trochu sa tu zregenerovat, rozhodla zostat iba jednu noc. Neuveritelne nadherny pocit bol dat si sprchu ... Po mesiaci umyvania sa v lavoroch studenej vody, tecuca tepla bola raj na zemi. Dokonca som si dopriala luxus najvacsi, nechala som si oblecenie oprat v pracovni.
Na druhy den rano som sa peso vybrala za mesto, smerom, ktorym som si myslela, ze musi byt vyjazd na dialnicu do Huanhjuan (smerom ku Quinghai Hu, ak to nahodou niekto sledujete na mape). Po ceste som spucila tri nanuky a navela navela, objavila som vyjazd. Pruser bol, ze tam bola tiez mytnica a fakt obrovska znacka zakaz vstupu pesim a cyklistom. Typek za okienkom sa ma spytal, kam idem. Tak som mu zohrala pantomimu, ze chcem ist stopom. Potom prisli nejake baby, nuz som sa to snazila vysvetlit znovu. A znovu. A znovu. To vsetko asi 30 metrov od miesta na ktorom by sa mi uzasne stopovalo. Baby ma zobrali do hlavnej budovy - tam v jednej miestnosti s pocitacovym pultom plnym obrazoviek, co ukazovali zabery jednotlivych bezpecnostnych kamier, sedela baba. Jej ulohou pravdepodobne bolo zapisovat znacky podozrivych vozidiel, ale vedela aj trochu citat po anglicky. Rozpravat nie. Tudiz neviem, na com sa dohodli. Az potom mi doslo, ze sa rozhodli nast mi stopa sami.
Zatvrdla som tam na strasne dlho. O stvrtej poobede sa striedali smeny a ja som tam este stale trcala. Tri hodiny na to prisiel na mytnicu vodic a zjavne sa celkom bavil na story, co mu o mne povedali. Nech mu ale vesmir prideli mnoho dobrych bodov do karmy, zobral ma autom na SKUTOCNY dialnicny vyjazd do Huangjuan a ZAPLATIL nejakemu vodicovi za to, nech ma vezme do Ulan.
O polnoci sme dorazili niekam. Vodic tvrdil, ze je to Ulan a hodil ma ku nejakemu hostelu. Az na druhy den som zistila, ze to vlastne nebolo Ulan, ale nieco ine. Mongolsky klastor sa teda nekonal. Nevadi.

Rano som chytila stopa do Delingha. Dvaja typci ma vysadili na autobusovej stanici. Vysvetlila som im, ze nemam prachy. Tak ma znovu nalozili do auta a zaviezli niekam do obytnej stvrti. Po obede z tradicneho miestneho jedla sme zobrali tretieho pasaziera a vyrazili. Mala som tusenie, ze chlapci idu do Golmudu. To som ale nevedela, ze tam pojdem s nimi. V podstate mi ani nedali na vyber, ale zostat nocovat na krizovatke dvoch ciest uprostred nicoho ... tak som radsej bola ticho a cakala ako sa to samo vyriesi. Po veceri zaparkovali pred hotelom. Toz, zacala som sa citit trochu nesvoja, lebo pokial ma miesto napisane "hotel" v anglictine, tak to uz nie je moja cenova kategoria. Spolucestujuci tam mali zjavne dobreho znameho, ktory nas usadil v nejakej izbe, uvaril cajicek, ponukol cigaretami.
A potom ma zaviedol do mojej izby. Uvazovala som, keby som za nu mala zaplatit, chceli by na recepcii pas a vyplnit papiere, nie? Nechceli nic. 'Miestny' typek len povedal "o siestej rano odchadzame" a odisiel.

Rano o siestej som v pozore stala nastupena pred branou. Nikde nikto. Vratila som sa a zaklopala typkovi na dvere. Otvoril mi este trochu rozospaty, ze pojdeme trochu neskor. Zatial sa jeho spolubyvajuci tiez zobudil, umyl a odisiel po auto. Typek mi pomohol hodit batoh na chrbat. A potom zrazu prikrocil blizssie a naklonil sa ku mne. Strasne som sa zlakla. Prudko som sa trhla smerom na ustup. A jeho pery sa mi nezne obtreli o lice... Ach tak, chlapec chcel pusu ... a takto ma vystrasit. Zrazu mi vsetko prislo smiesne...

Polovicu cesty ma zviezli. Ta cast bola super - klimatizovane pohodlne nove auto, prijemna etno hudba, uzasny vychod slnka a nadherny vyhlad. Najviac ma dostali pieskove duny nad ktorymi sa tycili zasnezene pattisicovky. Na druhu polovicu cesty mi chalani kupili listok na autobus.
Tak taketo stopovanie sa mi paci:)


odfotene pocas cik-pauzy po ceste

Do Dunhuang som dorazila niekedy poobede. Medzitym hory vymenila uplna pust, yaky prestriedali tavy. Mesto je hlavne zname blizkou lokalitou Mogao, kde sa nachadzaju jaskyne z budhistickou vyzdobou. Tu si mozete precitat strucny pokec v anglictine (sorry, fakt to pisem dost narychlo):
http://www.chinamuseums.com/dunhuang_mogao.htm
Za uplne neuveritelnu cenu 180 Y som sa dostala dovnutra (to bolo viac som minula za posledny tyzden). Zase ale musim povedat, ze som mala dve anglicky hovoriaci sprievodkyne len pre seba (jednu v zacviku), zatial co francuzi sa tlacili v dvoch skupinach po 20 ludi ...
Jedna vec ma zarazila. Zaciatkom minuleho storocia bola v jednej z jaskyn objavena skryta kniznica. Asi 50 tisic rukopisov, niektore stare vyse tisicrocie - teda nalez neuveritelnej historickej hodnoty. Skor nez sa cinania mohli spamatat, vacsinu im odniesli do Muzei v Londyne, Parizi, Mosvke a inych. V cine zostalo nejakych 8000 najmenej hodnotnych. Pocet kusov v tamojsom malom muzejku by sa dal spocitat na prstoch jednej ruky. Ked sa clovek prechadza po europskych muzeach, tak si vlastne neuvedomuje, ze su to vsetko nakradnute veci. Trochu smutne vidiet to z tej druhej strany.


Mogao buddhist grottoes - hlavna budova


jaskyne


monument v pusti

Z Dunhuang som mala perfektneho stopa do Turpanu. Najprv ma asi sto kilakov zobrala dodavka, potom mi zastal kamion. Vo vnutri traja mladi typci, od pasa nahor vyzleceni ... Sice sa hovori, ze Cina je pre zenu ako pust co sa tyka muzskej populacie, ale toto, toto bola vynimka, co potvrdzovala pravidlo. Aspon jeden z nich urcite. Chutne devatnastrocne princiatko s asi dvojdnovym strniskom (to sa v Cine len tak nevidi) a sexi jazvickou na cele. No radost pozriet. (Pri pozerani aj zostalo:)

Za necelych osemnast hodin ma vysadili v Turpane. Tam som si dala 7 kilometrovy pochod aj s batohom cez najvacsi upek ku hotelu. V recepcnej hale stali dvaja typci a babena. Pozreli na mna, potom na moj trek sport batoh, a spytali sa "Where are you from?" "Slovakia" "Ale ... we are from the Czech republic."
Whoa, normalne som zistila, ze mi v rodnom jazyku uz az tak rychlo nezapina. Dobre sa z nimi kecalo. Mimo ine mi povedali, ze stretli nejakeho slovaka, co bol prave desat tyzdnov v Pakistane. Cim ma posilnili vo viere, ze hadam to tam nebude az tak o drzku.
Turpan je inak znamy aj ako druhe najnizssie miesto na zemi s nadmorskou vyskou 150 nieco metrov POD morom. Za par dni som teda zostupila nejakych 4500 vyskovych metrov. Bolela ma hlava - myslim, ze to bola otrava kyslikom. Turpan je tiez znamy ako najteplejsie miesto Ciny. Najvyssia namerana teplota bola tusim 49 stupnov celzia. Za mojho pobytu tam "nastastie" neprekrocila 45. Zomierala som! Osem litrov vody na den, klimatizacia na plne pecky, ale aj tak som sa ledva plazila.

Spolu s Cechmi sme boli kuknut pustne mestecko v ruinach, Jiahoe, asi 10 km od Turpanu. Toto o nom hovori wikipedia: http://en.wikipedia.org/wiki/Jiaohe_Ruins (nevychadzam z udivu, great firewall of china pustil wiki ...).
Najlepsie na nom bolo to, ze nepreslo cinskou rekonstrukciou. Tudiz bolo velmi autenticke. Aj ked sme sa smiali, ze cinania postavili par novych ruin, lebo tam mali rozlozene lesenia.


Jiahoe

Poobede zacal fukat vietor. Cechom stale odfukovalo klobuciky. Potom sa nebo zatiahlo niecim, co vyzeralo ako Pekingsky smog. V noci prisla pieskova burka. Dokonca aj spadlo niekolko kvapiek dazda - asi celorocny uhrn zrazok. Bola to ale sila, rano bolo uplne vsetko zababrane nanosom jemneho piesku, strasne moc aut malo porozbijane skla, doprava po ceste z Urumci vraj nefungovala nejakych dvanast hodin.
Burka vyplula huf nemcov, co cestovali na autach z Europy po hodvabnej ceste a potom cez Rusko naspat. Toz, bolo im co zavidiet, ale aj ja si take kupim, ked budem velka.



Z Turpanu som pol napol stopom a vlakom docestovala do Kashgaru (kde sa prave nachadzam). Vlakom len preto, ze typek, co ma zobral ma akosi odmietol vysadit inde nez v nejakom hoteli. Najlacnejsi bol za 120, listok na stojaka do vlaku za 131 ... tak asi tak.

Kashgar sa mi paci. Najzapadnejsie mesto Ciny ma silne middle east prichut. Ujgurske zenicky zahalene od hlavy k pate, niektore dokonca v rukavickach a s hnedou handrou aj na tvari. Typci v muslimskych ciapockach a tunikach, niektori vyzeraju ako pravi talibanci. Do toho pakistanski obchodnici, turisti a cinania.
V starom meste sa zije "na ulici". Tam sa pecie chlieb, tam sa priamo na kolene vyrabaju tradicne predmety ako koberce alebo medene nadoby, tam sa opravuju bicykle, hodinky alebo cokolvek ine, tam sa vari a dokonca aj spi.
Mam pocit, ze polovica obyvatelstva sa zivi predajom ... od kasmirovych salov az po Maove portrety a cervene knizky. Dokonca som videla digitalne hodiny s pohladom na New York, este s dvojickami (To mi pride v tomto skoro cisto moslimskom meste ako dost cierny humor).
Prave teraz je najlepsi cas, dozrieva ovocie, tudiz stanky su plne melonov, hrusiek, hrozna, fig. Hm, ma to ale jedno ale. Ulakomila som sa na hrozno (bolo fakt dobre), tak teraz som na suchom chlebe a kole. Ale vraj ani Marco Polo ca takymto cestovatelskym nesvarom nevyhol:) Hadam sa to coskoro spravi. Chlieb je inak skvely: placaty, zo sezamom a cibulkou na vrchu, uplne uzasny, ked je cerstvo vytiahnuty z pece.
Jednou z najvacsich atrakcii je Sunday Market, kvoli ktoremu som tu zostala az dodnes. Musim priznat, ze ma trochu sklamal. Nuz co uz ...


Aba Hodja tomb


z mesity pri Aba Hodja tomb


hrobky


kon s "ochranou" proti znecistovaniu


medeny workshop


kuchyna na ulici


taviak


stanok zo suvenyrmi. Ano, to v pravom dolnom rohu su cervene knizky :))



Takze, v Turpane sa mi podarilo predlzit viza, v Cine teda mozem zostat az do 13. septembra, co mne velice tesi. Najblizssi plan je zajtra dostopovat do mestecka Yecheng, potom sa nejako preplizit cez policajne kontroly na hraniciach Tibetu a Xinjiangu a tie, co budu nasledovat potom. Ciel je Mt. Kalais, najsvatejsia hora pre tri svetove nabozenstva. Ak sa mi vsetko podari podla planu, mala by som sa ozvat asi o tri tyzdne. Pokial sa ozvem skor, pravdepodobne to nebudu dobre spravy. Pokial sa neozvem vobec, tak ...
ale hadam radsej nemyslime na najhorsie :)))
Drzte mi palce.


A este, kedze tu padla ziadost. Toto som ja. Pri navsteve mesity, zahalena ako zakon kaze :D