Dôležitým medzníkom vo vývoji ľudstva je obdobie druhej pol. 5. tis. p.n.l., významné obzvlášť pre oblasť Karpatskej kotliny a juhovýchodnej Európy. Zmeny, ktoré sa tu udiali, charakterizujú tieto regióny po obdobie nasledujúcich dvoch tisícročí a boli predzvesťou vzniku patriarchálnych, sociálne rozvrstvených spoločností, pretrvávajúcich až do novoveku.

Nástup éry kovu v Karpatskej kotline a juhovýchodnej Európe

1. Charakteristické znaky eneolitických kultúr

2. Kultúry juhovýchodnej Európy a Karpatskej kotliny v období rokov 4500 - 4000 p.n.l.

2.1. Východný Balkán

2.2. Západný Balkán

2.3. Karpatská kotlina

2.3.1. Tiszapolgárska kultúra

2.3.2. Lengyel IV - Ludanice

3. Hľadanie príčin kultúrnych zmien

4. Záver

Pri pohľade na vývoj ľudstva môžeme rozoznať v celom jeho trvaní určitý vzorec charakterizovaný striedaním období rozvoja, relatívnej stagnácie, prípadne úpadku jednotlivých spoločenstiev, ale aj celých regiónov. Obdobia veľkých spoločenských zmien, počas ktorých sa menia stovky, ba tisíce rokov zaužívané spôsoby života, výroby či duchovnej sféry, nám slúžia ako medzníky určujúce ďalšiu etapu vývoja. Bývajú označované aj ako revolúcie. Natíska sa však otázka, či sa skutočne tak ako pri revolúcii jedná o zvrhávanie starého a nástup nového, alebo či ide skôr o kulmináciu dlhodobého vývoja, kedy určité inovácie natoľko prestúpili každodenný život, že spustili rozsiahle zmeny v spoločnosti, viditeľné pre nás dodnes v archeologických prameňoch. Jedným z takýchto medzníkov je aj obdobie druhej polovice 5. tisícročia p.n.l., významné obzvlášť pre oblasť Karpatskej kotliny a juhovýchodnej Európy. Zmeny, ktoré sa tu udiali, charakterizujú tieto regióny po obdobie nasledujúcich dvoch tisícročí a boli predzvesťou vzniku patriarchálnych, sociálne rozvrstvených spoločností, pretrvávajúcich až do novoveku.

Za najvýznamnejšiu inováciu tejto doby je mnohými autormi považovaný objav spracovania kovov. Začínajúcu epochu preto označujú ako eneolit, chalkolit, či doba medená.

Pokúsim sa tu v krátkosti načrtnúť okolnosti a príčiny spoločenských, kultúrnych a ekonomických zmien a začínajúcich kontaktov týchto dvoch makroregiónov v období 4500 - 4000 p.n.l. a poskytnúť stručný prehľad o kultúrach, ktoré sa na týchto zmenách podieľali.

Charakteristické znaky eneolitických kultúr

Pri skúmaní spoločenstiev z druhej polovice 5. tisícročia p.n.l. narážame na fenomén, ktorý bol viditeľný už pri spoločenstvách včasného neolitu (mladšej doby kamennej). Spoločenské, kultúrne a hospodárske zmeny tu nastávajú v podobe "balíčku" navzájom závislých, prípadne sa podmieňujúcich súčastí. Proces, ktorý tu prebieha, súvisí u takmer všetkých spoločenstiev s prvým rozšírením metalurgie medi a býva preto označovaný ako eneolitizácia 1 a začínajúca kultúrna epocha ako eneolit, resp. doba medená.

Tellové sídlisko v Ovčarove, Bulharsku, patriace kultúrnemu komplexu Kodžadermen - Gumelniţa - Karanovo VI (cca 4600 p.n.l.). Čiernou farbou sú vyznačené pece, steny sú šrafované. “Plán desiatej úrovne (fázy osídlenia) tellu ukazuje malé sídlisko pozostávajúce zo siedmich domov, každý o ploche zhruba šesť krát desať metrov, zoskupené na vrchole pahorku tvoreného troskami ich predchodcov. Každý dom má jednu alebo viac pecí a pravdepodobne boli rozdelené priečkami na viacero miestností. Presúvanie sídlisk na výšinné lokality, ohradené často priekopou či palisádou, ich zmenšovanie a rozptyl po rôznorodejších druhoch terénu sprevádzal zánik tradičných spoločenských štruktúr mladšej doby kamennej a nástup novej éry.„

• Spoločnosť

     • Vznik organizovaných sídelných centier a výšinných osád pozdĺž ciest, s hranicami často demarkovanými priekopou, valom, palisádou či oplotením 2.

     • Veľkosť sídlisk sa zmenšuje, aj keď nie na úkor poklesu populácie regiónu - zároveň totiž narastá ich počet a sú širšie rozptýlené na rôznorodejších druhoch terénu 2.

     • Domy sa oproti predchádzajúcemu obdobiu (s výnimkou do eneolitu pokračujúcej lengyelskej kultúry) zmenšujú, čo je pravdepodobne spojené s inštitucionalizáciou nukleárnej rodiny (rodičia a ich deti), postupným zánikom matrilineárneho rodového systému a zvyšujúcim sa významom role otca 2.

     • Majetkové a sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Objavenie sa regionálnych a nadregionálnych elít, viazaných v rodovej štruktúre. Nárast statusu detí v hierarchickej štruktúre 3.

     • Objavovanie sa symbolov moci a statusu 3.

     • Stavba prvých monumentálnych hrobiek a mohýl 3.

     • Členenie spoločnosti na základe pracovnej špecializácie: prospektori, baníci, remeselníci, obchodníci 3.

     • Zvýraznenie diferenciácie rolí muža a ženy v spoločnosti aj prostredníctvom odlišností v pohrebnom ríte 3.

     • Používanie metrických sústav a znalosť astronómie 3.

 

• Hospodárstvo

     • Rozmach chovu dobytka a v niektorých oblastiach formovanie mobilných pastierskych komunít 2.

     • Ukončenie masovej domestikácie hovädzieho dobytka následkom silnej decimácie jeho divokej formy. Prvé dôkazy domestikácie koňa a osla. Dôkazy novej rasy ovce 4.

     • V oblasti Balkánu možno hovoriť o "revolúcii sekundárnych produktov", keďže nachádzame dôkazy o dlhšom ponechávaní domácich zvierat pri živote, aby bolo možné získavať mlieko, vlnu, prípadne ich zapriahať do voza či pluhu 2.

     • Zintenzívnenie ťažby soli 3.

     • Podpovrchová ťažba pazúrika a medených rúd 3.

     • Vznik nových remesiel spojených s výrobou medených artefaktov 3.

     • Špecializácia existujúcich remesiel (napr. kamenárstvo, textilná výroba) 2.

     • Používanie iných, predtým nepopulárnych druhov pazúrika. Distribúcia hotových dlhých pazúrikových čepelí namiesto jadier, čoho dôvodom bola väčšia deľba práce než v neolite 5.

     • Rozsiahla ťažba dreva a výroba dreveného uhlia ako predpoklad systematickej metalurgie 3.

     • Rozvoj diaľkového obchodu a organizovanej distribúcie surovín 3.

     • S istým oneskorením vynález štvorkolesového vozu s korbou (od 5. tis. p.n.l. na blízkom východe, od 4. tis. p.n.l. v juhovýchodnej Európe a s nástupom badenskej kultúry v Karpatskej kotline). Akú rolu v tomto období zohral pri rozvoji diaľkovej komunikácie či hospodárstva ostáva však prinajmenšom otázne 6.

     • Inovácie v stavbe lodí umožňujúcich bezpečnú plavbu pozdĺž morských pobreží 3.

     • Vynález jednoduchého hákového radla ťahaného zvieratami, umožňujúceho racionálnejšie obrábanie pôdy 3.

     • Zintenzívnenie výmeny a šírenia kultúrnych plodín 7.

     • Prvé nálezy korenín z mediteránnej oblasti, to jest luxusného tovaru, severne od Álp 7.

     • Na základe menšieho množstva burín v paleobotanických nálezoch doložená lepšia starostlivosť o polia 7.

     • Rozmach pestovania pšenice letnej, spojený pravdepodobne so zdokonalením technológie jej skladovania 7.

Hrob muža z nekropoly v bulharskej Varne, obsahujúci vyše 1,5 kg predmetov z čistého zlata, datovaný do rokov 4600-4200 p.n.l., patriaci ku kultúrnemu komplexu Kodžadermen - Gumelniţa - Karanovo VI “Mnohé objekty a artefakty z tohto obdobia svedčia o významných spoločenských zmenách. Dochádzalo k sociálnemu a majetkovému rozvrstveniu spoločnosti, utváraniu elít viazaných v rodovej štruktúre a objavovaniu sa symbolov moci a statusu. Pozorujeme tiež stavbu prvých monumentálnych hrobiek a mohýl a zvýraznenú odlišnosť pohrebného rítu u mužov, žien a detí.„

• Náboženstvo

     • Doklady prvých kultových objektov mimo obydlí 3.

Pohrebný rítus začína byť formalizovanejší a sú zakladané prvé veľké samostatné pohrebiská s rituálnymi depotmi (obetné dary hromadne ukladané do zeme) 8.

     • Zmena hlavnej osi orientácie hrobov v rámci jednotlivých pohrebísk zo severovýchodu, východu a juhovýchodu na západ, juhozápad, juh a juhovýchod, ako aj prechod od dovtedy prevažujúceho ukladania zosnulých na ľavý bok k ukladaniu na pravý bok (tu opäť s významnou výnimkou lengyelskej kultúry, kde tento zvyk nastúpil už v jej prvej, neolitickej fáze). Táto zmena orientácie je pravdepodobne výrazom nástupu nových predstáv o vzťahu muža a ženy 9.

     • Vyznievanie prírodných kultov charakteristických pre neolit a objavovanie sa nových náboženských predstáv, súvisiacich s kultom slnka, pastierstvom a prvými mužskými božstvami 3.

     • Podľa V. Podborského "Mladoneolitický prototeismus přerůstá tedy nyní do počátečního stadia polyteismu..." 10.

Kultúry juhovýchodnej Európy a Karpatskej kotliny v období rokov 4500 - 4000 p.n.l.

Východný Balkán

Oblasť juhovýchodnej Európy v druhej polovici 5. tisícročia p.n.l. prechádza autochtónnym vývojom, teda vývojom na domácom základe, a to vrátane nezávislého objavu metalurgie. Regionálne členenie kultúr ostáva podobné ako v neolite, aj keď naďalej pokračuje trend segmentácie jednotlivých kultúr, prejavujúci sa vo vyčleňovaní lokálnych štýlov dekorácie keramiky, pričom zvyšok materiálnej kultúry ostáva homogénny. Kultúrne zmeny možno charakterizovať skôr rozvíjaním niektorých prvkov pozorovateľných už v predchádzajúcom období neolitu, než zavádzaním nových. Obzvlášť v juhovýchodnej Európe je badať nárast populácie, rozšírenie repertoáru artefaktov a používaných materiálov (vrátane kovu). Tieto trendy boli pravdepodobne podmienené väčšou rozmanitosťou využívaných zdrojov potravy a surovín, zlepšením techník poľnohospodárstva a chovu dobytka. Zlepšenie zaznamenávame taktiež v technike výroby keramiky, najmä jej vypaľovania - stále kvalitnejšie pece, umožňujúce dosiahnutie vyšších teplôt boli jedným zo základných predpokladov k prelomu v technológii spracovania kovov. Zmeny technológie zaznamenávame aj v stavbe domov, ktoré sa stávajú masívnejšími a solídnejšími 11.

Do oblasti východného Balkánu spadá kultúrny komplex Kodžadermen - Gumelniţa - Karanovo VI. Z hľadiska kultúrnych zmien v tejto oblasti je zaujímavé vziať do úvahy aj susediaci východoeurópsky kultúrny komplex Cucuteni - Tripolye.

Západný Balkán

Vývoj spoločenstiev západného Balkánu v druhej polovici 5. tisícročia p.n.l. prebiehal podobne ako na východe. Aj tu dochádza k rozvoju produkcie potravín, nárastu populácie, rozšíreniu palety foriem a materiálov z ktorých boli zhotovované artefakty a nástupu metalurgie. Hlavným rozdielom oproti oblasti východného Balkánu je absencia tellových sídlisk (pri tomto type je nové sídlisko zakladané vždy na mieste starého, čo vedie k postupnému vzniku „sídliskového pahorku“ – tellu, typickým príkladom je Trója). Na sídliskách tu nenachádzame kontinuitu osídlenia, čo pravdepodobne svedčí o väčšej mobilite obyvateľstva. Okrem toho tu v období starého eneolitu nebola používaná technika maľovania keramiky pred vypálením 11.

Do oblastí západného a stredného Balkánu spadajú kultúrne komplexy Vinča D3 - Pločnik a Krivodol - Salcuţa II - Bubanj I.

Karpatská kotlina

Do oblasti Karpatskej kotliny spadajú kultúry Tiszapolgár (resp. nadväzujúca kult. Bodrogkeresztúr) a Lengyel IV - Ludanice.

Tiszapolgárska kultúra

Kultúrna krajina tohto regiónu bola v neskorom neolite rozdelená na tri skupiny (kultúrny komplex Tisza-Herpály-Csőszhalom). Tieto boli okolo roku 4500 p.n.l. vystriedané relatívne homogénnou Tiszapolgárskou kultúrou.

Snáď najdôležitejším znakom hlbokosiahlych zmien spoločnosti je výrazná zmena vo veľkosti obydlí a s tým spojená zmena štruktúry domácností. Dlhé, viacpriestorové domy z konca neolitu nahradili menšie, jednopriestorové obydlia so stenami z prúteného výpletu a mazanice. Pre neolit boli charakteristické sídliská tvorené skupinou domácností, pričom ku každej z nich prináležali priestory na varenie, zásobnicové jamy a zdroje pitnej vody. Naproti tomu domy na sídliskách eneolitického charakteru nemali svoje vlastné zásobné ani kuchynské priestory, z čoho možno usudzovať, že tieto potreby boli uspokojované v spoločných priestoroch, väčšinou mimo obydlí.

Tieto trendy poukazujú na zmenu sídlisk na ekonomicky integrované jednotky, v ktorých sa jednotlivé domácnosti špecializovali na rôzne remeselné činnosti. V konečnom dôsledku fungovalo každé sídlisko ako jedna rozšírená domácnosť. Tieto zmeny pravdepodobne môžme dať do súvisu so zvýšením ekonomickej produkcie na konci neolitu 2.

Lengyel IV - Ludanice

Skupina Ludanice sa, podobne ako Tiszapolgárska skupina, vyvíjala autochtónne - na domácom základe. Napriek tomu však nemožno poprieť úzke kultúrne kontakty z južnejšími regiónmi Európy, prejavujúce sa v paralelne prebiehajúcich kultúrnych, spoločenských a hospodárskych zmenách. Dôležité impulzy pritom smerovali z juhovýchodnej Európy do Karpatskej kotliny .

Civilizácia v strednom Podunajsku a na Balkáne, cca 4500 - 5000 p.n.l.:

Hľadanie príčin kultúrnych zmien

Skalné rytiny v komúne Tanum v provincii Bohuslän vo Švédsku, vytvorené v období neskorej doby kamennej až včasnej doby bronzovej. “Oproti teóriám, vyzdvihujúcim rolu objavu kovu pri prerode spoločnosti možno postaviť názory autorov, hľadajúcich pri snahe pochopiť proces eneolitizácie širšie, celoeurópske súvislosti. E. Neustupný upozorňuje na fenomén neolitickej kolonizácie južnej Škandinávie a ostrovov severozápadnej Európy v čase nástupu eneolitických kultúr v strednej a juhovýchodnej Európe. Z toho usudzuje, že muselo dôjsť k výrazným zmenám v poľnohospodárskej produkcii, umožňujúcim expanziu takéhoto rozsahu. Ako nástroj týchto zmien vyzdvihuje objav dreveného radla, ktorý následne vyvolal ďalšie zmeny.„

Etnické posuny, ku ktorým dochádzalo na sklonku 5. tisícročia p.n.l. mali nepochybne veľký význam pre formovanie eneolitických kultúr strednej a juhovýchodnej Európy. Z tohto dôvodu bolo vyvinuté značné úsilie zjednotiť rôznorodé názory do formy jednoznačných vedeckých záverov 12. Obzvlášť populárna sa aj medzi laickou verejnosťou stala teória M. Gimbutas, predpokladajúca dve vlny invázie nájazdníkov z juhoruských stepí. Pohyby nomádskych kmeňov z eurázijských stepných oblastí smerom na západ do Karpatskej kotliny, dolného Podunajska a centrálneho Balkánu však nemožno pokladať za bezprostrednú príčinu nahradenia neolitickej civilizácie včasnoeneolitickými kultúrami. Proces eneolitizácie sa začal už v neolitických kultúrach Vinča, Lengyel, Karanovo IV a iných, dávno pred tým než došlo k spomínaným etnickým posunom 13.

Iným smerom sa uberajú snahy o vysvetlenie kultúrnych zmien na základe klimatického optima, ktoré nastalo na konci 5. a v prvej polovici 4. tisícročia p.n.l. Tak, ako oblasť vysokých teplôt postupovala smerom na sever, mala spôsobiť najprv rozkvet včasnoeneolitických kultúr v juhovýchodnej Európe okolo roku 4500 p.n.l. a neskôr úpadok rozvinutého kultúrneho komplexu Kodžadermen - Gumelniţa - Karanovo VI 14. V neprospech tejto teórie však hovorí fakt, že fenomén eneolitizácie a aj následného úpadku sa objavuje paralelne aj v oblasti strednej Európy, kde k podobným extrémnym klimatickým výkyvom nedošlo 15. Takisto zatiaľ nie sú k dispozícii paleobotanické nálezy, ktoré by podporovali domnienku o zásadnejšom vplyve klimatických výkyvov na životné podmienky populácie juhovýchodnej Európy polovice 5. tisícročia p.n.l.

Význam kovu ako novej suroviny umožňujúcej technologický pokrok, predmetu prestíže a prostriedku akumulácie bohatstva je vedeckou komunitou akceptovaný temer jednohlasne. Už od počiatku dejín archeológie figuroval ako kritérium definovania novej epochy. Aj mnohí súčasní autori zastávajú názor, že prevratné kultúrne, spoločenské a hospodárske zmeny, ktoré prebehli v neolitických spoločenstvách okolo roku 4500 p.n.l. boli spôsobené práve vynálezom ťažby a spracovania kovu. E. N. Černych sa nazdáva, že jedine prostredníctvom metalurgie sa môže prvotná ekonomika transformovať na komplexnú. Diferenciácia výrobnej sféry od spotrebnej nastala podľa tejto teórie následkom nerovnomernej geografickej distribúcie kovových rúd 16. B. Jovanović predpokladá, že produkcia medi si vyžadovala dlhodobé prípravy a zbieranie skúseností ako v oblasti technologickej, tak aj mineralogickej. Je teda samozrejmé, že muselo dôjsť k reorganizácií spoločenských štruktúr neskoroneolitických spoločenstiev aby bolo možné zvládnuť takéto rozsiahle inovácie 17. B. Jovanović z toho usudzuje, že zmeny v materiálnej kultúre a spoločenskej organizácii populácie juhovýchodnej Európy druhej polovice 5. tisícročia p.n.l. boli bezprostrednými následkami zavedenia kovu do každodenného života, ako aj začiatku spracovania medi a ťažby medenej rudy .

Oproti teóriám, vyzdvihujúcim rolu objavu kovu pri prerode spoločnosti možno postaviť názory autorov, hľadajúcich pri snahe pochopiť proces eneolitizácie širšie, celoeurópske súvislosti. E. Neustupný upozorňuje na fenomén neolitickej kolonizácie južnej Škandinávie a ostrovov severozápadnej Európy v čase nástupu eneolitických kultúr v strednej a juhovýchodnej Európe. Z toho usudzuje, že muselo dôjsť k výrazným zmenám v poľnohospodárskej produkcii, umožňujúcim expanziu takéhoto rozsahu. Ako nástroj týchto zmien vyzdvihuje objav dreveného radla, ktorý následne vyvolal ďalšie zmeny. Mimo iné zmenu postoja k domácim zvieratám. Došlo pravdepodobne aj k zvýrazneniu role muža, ktorý pluhom obrábal pole, zatiaľ čo rola ženy sa obmedzila na pomocné práce. S týmto novým delením môže súvisieť aj nástup patriarchátu 18. Proti prílišnému zdôrazňovaniu spoločenského a hospodárskeho významu medených výrobkov sa vyslovujú aj J. Pavúk a J. Bátora, pričom poukazujú na silné kolísanie výskytu kovových predmetov v priebehu obdobia eneolitu a ich nadobúdanie skutočného hospodárskeho významu až v dobe bronzovej .

Záver

Vieme, že mnohé zmeny organizácie spoločenského, hospodárskeho a duchovného života, nevyhnutné pre rozvoj pokročilej civilizácie, majú svoje korene práve v období druhej polovice 5. tisícročia p.n.l. Zo stále narastajúceho množstva dát, získaných z archeologických výskumov, sa postupne vynára obraz ľudských spoločenstiev, ktoré boli ich nositeľmi. Po prvý krát v histórii dochádza na území juhovýchodnej Európy a Karpatskej kotliny k výraznejšej komunikácii medzi vzdialenými regiónmi, čo sa odzrkadľuje v paralelnom objavovaní sa inovácii vo všetkých oblastiach ľudského života na celom tomto území. Každý z doteraz učinených pokusov o uspokojivé vysvetlenie procesu eneolitizácie naráža na problém nedostatku dôkazov, ktoré by ju mohli potvrdiť, či vyvrátiť. Pri migračnej teórii je to nedostatok preskúmaných sídlisk, pri teórii klimatického optima ako spúšťača socio-ekonomických zmien zase neistá synchronizácia klimatologických a archeologických dát. Ak hľadáme príčiny eneolitizácie pravekých spoločenstiev v objave technologických inovácií, ako je ťažba a spracovanie kovu či zdokonalenie orby pomocou radla ťahaného zvieratami, dostávame sa zase do nekonečného cyklu príčiny a následku - rozsiahle zmeny v organizácii spoločnosti a deľbe práce, potrebné pre efektívnu ťažbu a spracovanie kovu tiež musia mať svoju príčinu. Takisto drevené radlo nepredstavuje inováciu takého rozsahu, aby dokázala spustiť lavínu zmien, ktoré v tejto dobe pozorujeme. Fenomén eneolitizácie nám aj naďalej predkladá otázky, na ktorých zodpovedanie bude potrebná nielen interdisciplinárna ale aj interregionálna spolupráca vedeckej komunity.

Literatúra

1 N. Tasić: Migrationsbewegungen und Periodisierung der äneolitischen Kulturen des jugoslawischen Donauraumes und Zentralbalkans. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 265-270.

     J. Pavúk/J. Bátora: Siedlung und Gräber der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. Nitra 1995.

     J. Preuß: Das Neolithikum in Mitteleuropa. Kulturen - Wirtschaft - Umwelt vom 6. bis zum 3. Jahrtausend v.u.Z. Bd. 1. Weißbach 1998.

2 W. A. Parkinson/R. W. Yerkes/A. Gyucha: The Transition from the Neolithic to the Copper Age: Excavations at Vésztő-Bikeri, Hungary, 2000-2002. Journal of Field Archaeology, Vol. 29, No. 1/2, Spring, 2002 - Summer, 2004, 101-121.

3 J. Lichardus: Kupferzeit als historische Epoche. Versuch einer Deutung. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 763-800.

4 S. Bökönyi: Pferde- und Schafdomestikation bzw. -haltung in der frühen Kupferzeit Eurasiens. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 549-556.

5 J. Lech: The Neolithic-Eneolithic Transition in Prehistoric Mining and Siliceus Rock Distribution. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 557-574.

6 M. U. Vosteen: Urgeschichtliche Wagen in Mitteleuropa. Eine archäologische und religionswissenschaftliche Untersuchung neolithischer bis hallstattzeitlicher Befunde. Freiburger Archäologische Studien 3. Rahden/Westf 1999.

7 H. Küster: Jung- und endneolithischer Ackerbau im südlichen Mitteleuropa. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 539-548.

8 C. Lichter: Untersuchungen zu den Bestattungssitten des südosteuropäischen Neolithikums und Chalkolithikums. Mainz am Rhein 2001.

9 J. Preuß: Das Neolithikum in Mitteleuropa. Kulturen - Wirtschaft - Umwelt vom 6. bis zum 3. Jahrtausend v.u.Z. Bd. 1. Weißbach 1998.

10 V. Podborský: Náboženství pravěkých Evropanů. Brno 2006.

11 R. Tringham: Hunters, Fishers, and Farmers of Eastern Europe: 6000-3000 B.C. London 1971.

12 N. Tasić: Migrationsbewegungen und Periodisierung der äneolitischen Kulturen des jugoslawischen Donauraumes und Zentralbalkans. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 265-270.

13 N. Tasić: Migrationsbewegungen und Periodisierung der äneolitischen Kulturen des jugoslawischen Donauraumes und Zentralbalkans. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 265-270.

     L. Nikolova: Approach to the archaeology of social change. A case study from Balkan later prehistory. In: Reports of prehistoric research projects. Web supplement no. 1. International Institute of Anthropology and Prehistory Foundation. Salt Lake City - Sofia - Karlovo. 2002. ISSN 1310-8174.

14 H. Todorova: Ein Korrelationsversuch zwischen Klimaänderungen und prähistorischen Angaben. In: Das Äneolithikum und die früheste Bronzezeit (C14 3000 - 2000 bc.) in Mitteleuropa: kulturele und chronologische Beziehungen. Praehistorica XV. Praha 1989. 25-28.

15 J. Rulf: Die Umwelt zu Beginn des Äneolithikums in Mitteleuropa am Beispiel Böhmens. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 529-538.

16 E. N. Chernykh: Some of the most important aspects and problems of early metal age studying. In: M. Bartelheim (Hrsg.): Die Anfänge der Metallurgie in der Alten Welt. Forschungen zur Archäometrie und Altertumswissenschaft 1. Rahden 2002, 25-31.

17 B. Jovanović: Die Rolle der frühesten Kupferbergwerke in der frühäneolithischen Metallurgie des Balkans. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 575-580.

18 E. Neustupný: Zum Begriff des mitteleuropäischen Äneolithikums. In: J. Lichardus (Hrg.): Die Kupferzeit als historische Epoche. Symposium Saarbrücken und Otzenhausen 6.-13.11.1988. Bonn 1991. 747-752.

19 J. Pavúk/J. Bátora: Siedlung und Gräber der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. Nitra 1995.

 

Peter Demján

mail: peter.demjan@nospam@gmail.com

icq: 238-083-884

skype: oolerin