aj by som si precital, ale ani v slovenskych bulvaroch sa nepise tak debilne, ako v tom clanku:
(seriozny clovek takto predsa nemoze pisat)



Pretože je tu jeden háčik: prínosy znižovania ekologického dopadu a znečisťovania boli doteraz vždycky anulované nárastom objemu dopravy, stavebnej činnosti, klimatizácie, dovozu exotických produktov, potrieb a vôbec konzumu ako takého...
Dlho prevládal názor, že nárast energetickej efektívnosti produktov nemá vplyv na intenzitu ich spotreby. Predsa však koncepcia, ktorá v poslednej doba získala na význame „efekt spätného nárazu“, tvrdí, že efektivita a technologický pokrok v každom prípade vedú k nárastu spotreby. Automobily s malou spotrebou pohonných hmôt nám umožňujú cestovať viac za rovnakú cenu; rýchla doprava nám umožňuje, aby sme za rovnaký čas absolvovali viac kilometrov; miniatúrne elektronické prístroje sú k dispozícii každému členovi rodiny. Rozvoj využívania slnečnej a veternej energie nám umožňuje ustavične zvyšovať našu energetickú spotrebu.

Výsledok je ten, že čoraz efektívnejšie priemyselné odvetvia a služby nám paradoxne umožňujú spotrebúvať čoraz viac. Mnohé z týchto technologických výdobytkov majú bezpochyby fundamentálny význam a potenciálne predstavujú veľký pokrok z ekologického hľadiska, čo netreba brať na ľahkú váhu. Vyššia efektivita však je potrebnou, ale zďaleka nie dostatočnou podmienkou na to, aby spoločnosť bola ekologicky udržateľná. Je dôležité poukázať, že technologický pokrok a zvýšená spotreba sú spojené nádoby. Problém nespočíva v efektivite vynakladaného úsilia pri tlmení dopadu produktov a služieb, ale v tom, že sú realizované v rámci logiky ustavičného zvyšovania spotreby, zvyšovania predaja a kvôli takzvaným prínosom ekonomického rastu.