ále,, ..nič sa tu nedéje, ta napišem dake memoari, že z dob, keď som bola mala.
mamu oletováli dvaja kolegovia a sa predhaňáli, do si u mňa urobi večie očko. (išli by sa pre ňu pozabíjať) .. okrem tu cukríkov, tu závodných notesov a strúhaňí poklon (ty budeš taká krastna jak mamička),, ma racionálny intelektuál Jaroslav, žmurkajúc ľavým okom, zobral na balkón, de moderoval velkolepy prvomájovy sprievod vf amplióny (zs majk) a senzitívny depresívny intelektuál (dňes emu) Luboš zas do divadelnej sály, de scitlivým úsmevom mával dlhým umeleckým šálom pri režírovaní straníckeho kultúrno-politického pásma. Jaroslav sa mi aš tak ňepačil. pri obede v kulturaku mi posunul svoj slivkový kompót a že: "vladenká, a teba keď doniesol bociján..." a ja mu že: "ťeba možno doniesli bociany, ale ňa narodila mama. a ten kompot si ňehaj, ja mam svoj." (ževraj. inak teraz, vekom, ňe som taka)
- nó... zos tym naroďéňim to ň´bolo uplňe jasne, lebo moj starši brat s určitosťou vedel, že ma zobrali zo zóo opicám z klietky, a druhá varianta bola, že som vypadla cigáňom z voza, ked išli het cez mésto. -
s čím som to mala nad slnkom jasné, bolo to, že sa mi páčil Peter Huber, najkrájši chlapec zo škólky. vysóki štihli blonďiak, modreóči - take primarne pudy. mam s ňim seksualne zažitki. raz chcel že ňech mu boskam krk. ta ja som. horke. mi povedáli, že keď sa boskam, budem mat červéne flaky na tvari. tri dňi potom kukam doma zs obávy vf velke zrkádlo na chodbe. alebo: slnečná jedáleň, babremé sa pri stóle v hnusnom poóbednom jogurtíku a mu hovorim že: "o tretej za sudákmi,, sa stretňéme a budeme sa milovať. doňesem maminu deku na žehléňje." brutálňe očerveňel, hanblivo sa usmiéval, a bol ticho. doteraz mi ňé je jasné, či vedel o čom je reč.
a potom taki préstrih: zakladna škola, pubérta, Peter Huber ma volá nabok a že: "pametaš v škólke?" brutálňe červéna som sa hambíla a bezslóva utiekla domov (trápas). a to je koňec pribehu.