V Litangu na autobusovej stanici ma sklamali, pretoze mi povedali, ze listky priamo do Ganzi sa nedaju kupit. Tak som si musela urobit trojdnovu obchadzku cez Kanding. Po ceste sa nic spomenutia hodneho neudialo.
Z Ganzi to bol este jeden den v autobuse do Yushu, maleho Tibetskeho mestecka uz v provincii Quinghai.
Yushu ma tak trochu chytilo za srdce. Dohromady som tam totiz stravila dva tyzdne, kedze existencia zariadila vsetko inak ako bolo planovane. Dennik princeznej je mala chutovka na uvod.

Predstavte si krasny slnecny den v nadmorskej vyske 3700 metrov nad morom. Den ako stvorerny na prechadzku. Poucena z predchadzajucich skusenosti, dokladne som sa natrela kremom. Pruser ale je, ze vzdy, ked sa natriem kremom, zacne prsat. Nebolo inak aj v tomto pripade. Dazd ma chytil tesne za mestom. Tak nejak som zacala rozmlouvat s tamtym hore, ze by s tym mohol aj nieco urobit. Chvilu to vyzeralo na z mojej strany bezpredmetny monolog, potom prisla odpoved.
Vedla mna zastalo auto. Okienko sa stiahlo a vykukli dvaja mladi muzi. Mnich za volantom a spolujazdec v civile. Vraj kam idem.
"Len tak sa prechadzam."
"A nechces zviest?"
"A kam idete?"
"Iba sa tak vozime."
"Tak dobre..."

Mnich sa volal Zhenphen a bol akurat na prazdninach. Civilista sa volal Tashi a nehovoril ani fn anglicky. Vozili sme sa hore - dolu po meste, pocuvali eminema a a 50 centa a rozpravali sa. Vonku zatial skaredo lialo. Chlapci si potom presadli - vyslo najavo, ze mnich vlastne nema ani vodicsky.
Ked dazd trochu prestal, pozvali ma na caj. Ano, pravy tibetsky maslovy caj. Ale to uz som bola ostrielana, pila som ho totiz druhy krat v zivote:) Normalne mi zacal chutit. Mozno preto, ze nebol tak slany. Vlastne, uvedme veci na pravu mieru, caj sme pili iba ja so Zhenphenom, Tashi daval pivo.
Ked sme odchadzali z cajovne, vodic nesiel prilis rovno. Dokonca dobrovolne priznal, ze je opity. Len tak som sa ponukla, ze budem soferovat. Na moje velke prekvapenie, ponuku bez rozmyslania prijali.
"Ehm, chlapci, na ktore pismenko si nastavit automaticku prevodovku?" Ale potom sme uz isli. Podarilo sa mi nezrazit ani jedneho jaka. Dokonca ma pochvalili, ze dobre soferujem. Pychou som podrastla aspon dva centimetre.
Zhenphen zrazu povedal: "Dnes je tvoj stastny den. Urobime ti vylet!"
Nabrali sme benzin, kupili susienky a vydali sa za mesto. Cez policajnu kontrolu sme presli v pohode. Zjavne este nevideli belosku za volantom, nuz nas radsej nechali na pokoji.

Asi dvadsat kilakov za mestom je Chram princeznej Wencheng. Tato princezna je vyznamnou osobnostou v tibetskej historii.
Okolo roku 635 n.l. zautocil Tibetsky kral Songtsen Gampo na cinske uzemie. Cinania zjavne pustili do nohavic a ako specatenie mierovej dohody, vydali Wencheng za krala.
Podla jednej legendy, kral poslal po princeznu delegaciu na cele so svojim ministrom menom Galurupa. Galurupa vyzdvihol princeznu v Chang'ane, vtedajsom hlavnom meste a sprevadzal ju na vyse 3000 kilometrovej ceste za novym zenichom. Cesta trvala skoro rok. Ako ano, ako nie, ministrovi sa vraj podarilo urobit po ceste Wencheng dieta. Vysoko tehotna princezna prechadzala Yushu a urcite mala cestovania uz plne zuby, preto sa rozhodla oddychnut si. V chrame zostala mesiac. Porodila tu, ale dieta zomrelo.
Pred prichodom do Lhasy minister nahovoril princeznej, ze Songsten Gampo nema nos. Na tajnom stretnuti s kralom, este pred oficialnym predstavenim nevesty, zase Gelurupa povedal kralovi, ze Wenchceng strasne smrdi. Kral si teda vzdy pri stretnuti s princeznou zakryval nos ruskou. Klamstvo bolo odhalene az po dvoch rokoch manzelskeho zivota. (!) Rozhnevany Songsten Gampo nechal ministra za trest oslepit.

Tolko legenda. Zaparkovala som auto pred chramom a vydali sme sa najprv na koru. Kora je poutni stezka, v budhistickom nabozenstve vzdy prevadzana v smere hodinovych ruciciek. Cesticka viedla na kopec. Jedine, co ma tesi je, ze sme fucali vsetci traja. Ja som sa aspon mohla vyhovarat na riedky vzduch.
Prepletali sme sa pomedzi modlitebne vlajocky smerom nahor. Zrazu sme stretli domoradca. Slusne som pozdravila "tashi dele". Starik sa na tom naramne zabaval. Ale potom sa ukazal byt uzitocny - ukazal nam skryte zakutia kory. Najprv nas zaviedol k skalnemu tunelu. Vraj kedysi to bola len obycajna jaskyna. Do nej sa utiahol Padmasambava, aby tam meditoval. Zrazu bum! Luc svetla vyletel zo svetcovej hlavy a prerazil dieru az na samotny vrchol skaly. Padmasambava potom vyletel hore. Ako odchadzal, zanechal v skale otlacok svojej slapaje. Tak sa kazdy moze presvedcit, ze to vsetko je pravda.
Isli sme dalej. "Toto je test na dobre deti."
"Co prosim?"
"Skuska, ci si vazis svojich rodicov. Funguje to takto:" a mnich sa pustil do nazornej ukazky. "Lave koleno das do tejto priehlbiny, tu sa chytis lavou rukou za vycnelok, zavries oci ... a pravym ukazovakom sa snazis trafit do tejto jamky v skale."
Ups. Mnichov prst skoncil tak dve dlane vedla. "Hm ... asi na tom nieco bude. Ja som nikdy moc neposluchal," poznamenal Zhenphen. Bol rad na mne.
No dobre, dobre, hadam by ste necakali, ze som sa trafila. Ale bola som blizsie ako on!
Tashi to pre istotu neskusal vobec.

Starik nieco povedal a ukazal na kopec. Poslusne sme sa stverali skoro kolmo hore. Tam bol otlacok Karmapovej ruky. Len sa nemohli dohodnut, ci patri este sestnastemu, alebo uz jeho nastupcovi.

Spoteni sme zliezli z kopca. V chrame sme sa ku princeznej museli vyzut. Zatial co sa jej moji dvaja spolocnici tri krat poklonili az na zem, ja som tam stala ako lama. Ale Wencheng vyzerala ako symposka.

Naspat som zase soferovala ja. Vyjedali sme susienky, ked Zhenphen hovori: "Zastan!" Oprotiiduca cierna audina zastala tiez. Tmave skla sa stiahli. Vo vnutri boli dvaja vysmiaty mnisi. Chvilu sa rozpravali so Zhenphenom. Ten mi potom vysvetlil, ze jeden z nich je jeho bratrancom. "Je to reinkarnovany lama. Hm, nema sa prave najhorsie." Zasnene dodal: "Nove audi A4. Pekne, ze?"

Chalani ma vysadili pred hostelom.
Akurat umyt zuby a spat.