tazko sa mi popisat ten vecer
slova su predsalen zauzivane a zneuzivane formy, co skryvaju nikto nevidi a dnes opet zneju ako znouska kecov ale tak snad





zacitkom leta, tam kde v zime bola tma, je zrazu den
prekrocime svoje tiene
na konci cesty je domcek na konci sveta
ploty preskakujeme zlahka





od brany na mna hladi muoj davny snovy priatel





a potom sedime na koberci, pijeme vino a pivo
rozpravame o svojich zivotoch, o tom kde sa to vsetko spaja, o tych nahodickach
tiez o nasich snoch
ona je tam, ja som tam
je tam aj erik, planujeme ist do novej zeme jazdit na nakladnych vlakoch
a este vselico ine
a je nam dobre a pijeme to vino a kotulame si tabak





cestou naspat duje studeny nocny, trasiem sa zimou
no je mi to jedno, hreje ma pri srdci