Ak chceme pochopiť, že je istá veta pravdivá, musíme jej najprv rozumieť. Aby sme vetu „Hmla leží pred horou“ chápali ako pravdivú, je nutné považovať „hmlu“ a „horu“ za entity, a to pomocou projekcie. Na horu musíme premietnuť predozadnú orientáciu (ktorá je u rôznych kultúr rôzna a daná relatívne vzhľadom k istému ľudskému pozorovateľovi a ktorá nie je hore inherentná). Potom musíme rozhodnúť (a to vzhľadom k našim zámerom), či to, čo vidíme ako „hmlu“, je do značnej miery medzi nami a tým, čo vyčleňujeme ako „horu“, a to bližšie k hore, nie vedľa hory, nad ňou atď. Existujú tri projekcie premietania na svet a nadto niekoľko pragmatických rozhodnutí vo vzťahu k našim vnemom a cieľom, a to rozhodnutia, či je relácia pred niečím vhodnejšia než iné možné relácie. Pochopenie, či veta „Hmla leží pred horou“ je pravdivá, teda nie je iba záležitosťou (a) vyčlenenia vopred existujúcich a riadne vymedzených entít vo svete a (b) pozorovania, či istá inherentná relácia (nezávislá na akomkoľvek ľudskom pozorovateľovi) medzi týmito riadne vymedzenými entitami platí. Je to naopak záležitosť ľudskej projekcie a ľudského usudzovania, ktoré je relatívne vzhľadom k istým cieľom.