konečne som sa dostala do cukrovaru v trnave. nič o tom objekte neviem, a mala som málo času, takže malý nefundovaný report,):

je to veľký objekt, predná časť je stále využívaná, a je tam strážny pes, ktorého som sa bála. šla som zozadu:



pohľad do požiarnej zbrojnice:



ako som postupovala ďalej, bola som čoraz radšej, že o cukrovare nič neviem - mohla som totiž zažívať príjemné prekvapenia - napríklad kačičky:





feeling blue:




tento objekt ma úplne fascinoval:





trnava:




dvere:





prvý pohľad do hlavnej budovy ma celkom dostal:








vedľajšia budova:









kto by to bol čakal:









opäť hlavná budova:


vstup / prvý pohľad zvnútra / viem, kde v trnave ľahko dostanete veľa éčok / "vo vápenke uvoľniť vibrátor zasypaný koksom" / zdá sa, že niekto si len predchvíľou odbehol od olovrantu












cígo / s výhľadom / západ slnka / asi už radšej pomaly pôjdem / pes bol nakoniec skôr vystrašený ako strážny






cukrovarníctvo / asi vynáša / rozlúčkové pohľady a cígo





zhrnutie:

paráda. odporúčam na celodenný výlet. ja som tam strávila asi 4 hodiny a bolo to málo, ani som to neprešla celé. s foťákom/knihou sa tam dá stráviť celý deň, a je to skvelé miesto na piknik. je tam fantastický pokoj, a žije tam veľa vtáctva, miestami som si pripadala ako v džungli. tým, aký je cukrovar veľký, ponúka mnoho atypických pohľadov na trnavu.
ale sama a k večeru by som už druhýkrát asi nešla, teda dnu asi nie - ku koncu mi celkom lepilo,)
treba si dávať pozor aj na diery v podlahe a tak. a najmä:





(tú vhodnú obuv naozaj odporúčam)






ďakujem za pozornosť,)