Mário (*555*) tu robí Lučencu takú reklamu, že sa nedalo odolať a v sobotu 28. 7. sme si išli zoskočiť na boľkovské letisko. Osobne som sa tešila nielen na dva zoskoky, ale aj na AN dvojku, predsa len skákať z veterána je aspoň pre mňa viac než lákavé. Hneď po príchode sme sa zoznámili s inštruktormi a kým si Mário balil padák, švacli sme sa do bazéna schladiť hlavy. Ráno sme sa zobudili bez budíka celí netrpezliví, snáď všetci okrem Tomáša a mňa balili všetky padáky o 106 (teda ja som poslúžila ako držiak na padák pri balení – ad foto.-), mala prísť celá výprava first-timerov, ktorým základný výcvik zaplatil ich zamestnávateľ. Dumali sme, ktorá firma je natoľko filantropická, aby svojim ľuďom platila takéto zábavky, ale onedlho sme sa dostali do obrazu: na letisko sa dohrnula tlupa nabúchaných, pokerovaných, ale predovšetkým pupkatých hlavohrudí z nejakej SBS a dve ich holky k tomu. Hošani sekali hustých a takmer všetci sa prihlásili na dva zoskoky, „vďaka“ čomu sa naše pôvodné dva presunuli na 2. a 3. let a napokon zredukovali na jeden pri poslednom lete, lebo esbéeskari nakoniec všetci skákali len raz (jeden si dokonca skočil nulakrát.-), takže sme ltt vykryli tretí let a v komornej atmo (skákali sme štyria, z toho 3 ids) sme si to šinuli k oblakom. Mário sa, myslím, celkom potešil, že sa mu zadarili až tri zoskoky, Tomáš bol konečne spokojný so stabilitou a veľkosťou lietadla a ja v mierne chmúrnej nálade, lebo holka z predch. letu si pri pristátí zlomila nohu, vraj stehennú kosť; a celkovo dopadla dosť ďaleko. A ešte aj fúkalo. Keďže najľahšia, skákala som posledná, došuchtala som sa ku dverám, tie výcvikové padáky sú na mňa dosť ťažké, hehe.-) Síce sme si nacvičovali vyskočenie z lietadla, no bez záťaže na chrbte, mali sme skočiť čo najďalej dopredu, a ako som sa postavila do dverí, aj som zauvažovala, že kurník, veď sa nevládzem odraziť a padnem dolu jak do studne, tak že narátam do tri a poooriadne sa z celej sily odrazím... prikrčila som sa, raz-dva- a inštruktor ma mierne vysotil, zrejme to už vyzeralo, že váham.-) tak to bolo také vtipné.-)) inak všetko v pohode, Tomáš si hneď vyskúšal závity, síce sa mu stihli rozmotať rýchlo samy, mňa by to ale nepotešilo, Mário si pre zmenu pošpásoval so zádržkou okolo nohy. Pravdaže, väčšina dopadla pekne na plochu letiska, ja hneď vedľa na peknú roličku, ale aspoň ma nepovláčilo.-)
nasledovali všetky vymoženosti toho raja na Zemi – bazén, nanuky, grilovačka, tangáčový spirit inštruktora Jančiho a hádam nekonečná séria vtipov, príhod a dozvedela som sa aj to, že Andula sa ešte stále vyrába – v Číne! Pomedzi to sme do seba liali špéci drinčík pilota: biele víno a sekt, no velyce dobrunké, sladunké, voláko sme sa odpotácali na izbu a v nedeľu ráno sme obkukli obsah hangára a dali sme si vyhliadkový let vo výške asi 100 – 120 m ponad Lučenec k haličskému zámku a naspaky. úžasné, skvelé, príjemné, chceme znova a viac!;]

.ráno osem-nula-nula už aj chuapi balili padák (zľava *555* a inštruktor Igor);
nenechajte sa zmiasť zvädnutou pančuchou, v priebehu dňa ju veru na rôzne smery povystieralo



.Boľkovské letisko pri Lučenci; ja som dzigla do stredu toho najväčšieho poľa v hornej polovici záberu



.pózujeme pred krásavicou Andulou: zľava TomX, ja a *555*



.na tejto chutnej mašinke sme sa previezli; pilot: musím stiahnuť brucho, keď ma fotí z profilu.




Kto sa pridá? Skáčeme zase od 10. augusta.