Privítajme superzemiak!
30.7.2007 | | (changenet)

Pred pár dňami prebehla slovenskými, ale tiež európskymi a svetovými, médiami kontroverzná správa. Niežeby to bolo čímsi nezvyčajné, no tematika, ktorej sa táto informácia dotýkala, ukrýva azda predsa len o čosi väčšiu dávku kontroverznosti a dôvodov k pozastaveniu sa, ako to býva u väčšiny mediálnych správ.


Jedná sa totiž o potenciálne odobrenie pestovania jedného z geneticky modifikovaných organizmov (GMO), konkrétne zemiakov so zvýšeným obsahom škrobu, EH92-527-1, na území krajín Európskej Únie. Legislatívny schvaľovací proces ohľadne príslušného povolenia sa totiž po nepostačujúcom rozhodnutí či už pre alebo proti presúva z kompetencie ministerskej rady EÚ do rúk Európskej komisie, ktorá však voči GMO prechováva patrične väčšiu dávku sympatií ako zdravej podozrievavosti. Dá sa teda oprávnene očakávať, že sa zákonom povolené pestovanie geneticky upraveného zemiaku so sympatickým i keď trochu pridlhým "evidenčným" číslom stane i u nás, ako člena EÚ, realitou.

EH92-527-1 bol vyvinutý nemeckou chemickou skupinou BASF a vďaka svojmu zvýšenému obsahu škrobu, nakoľko sa nám skromným jedincom, ľuďom, videla prírodou zvolená nádielka škrobu v zemiakoch akosi nepostačujúca, by sa mal využívať výlučne pri priemyselnej produkcii, napr. výrobe papiera a pod. Kúpiť si tento "superzemiak" medzi zeleninou v tescu by sa teda nikomu pošťastiť nemalo. Okrem toho sa vraj skutočne niet čoho obávať, keďže dokonca i k prieskumu podobných záležitostí kompetentná inštitúcia European Food Safety Authority (EFSA), teda čosi ako Európsky kontrolný úrad pre bezpečnosť potravín, dala zavedeniu "superzemiaku" do praxe zelenú, potom ako bola na jeho posúdenie či prehodnotenie možných rizík poverená Európskou komisiou. Hovorkyňa komisie pred pár dňami oslavne vyjadrila postoj EK slovami: "Sme si na 120 % istí, že tento produkt je absolútne bezpečný..." Fuh, musím priznať, že mi teda po tomto vierohodnom výroku skutočne odľahlo.

Zaujímavý bod v tejto súvislosti predstavuje predovšetkým pozitívne naklonený prístup Európskej komisie ku GMO ako aj samotné odôvodnenie bezpečnosti EH92-527-1 zo strany EFSA. Vzniká tu totiž základná otázka, či je vôbec možné fundovane potvrdiť bezpečnosť akéhokoľvek geneticky modifikovaného organizmu. Najprincipiálnejšie argumenty proti GMO sú totiž oprávnene založené na značnej nepredvídateľnosti ich vývoja v čase i priestore. Gény totiž dokážu putovať, či už prenosom na členov vlastného druhu prípadne členov iných rastlinných alebo živočíšnych druhov. Interakcie na úrovni génov, buniek, rastlín či celého ekosystému sú preto i pri nových umelo vytvorených genetických štruktúrach možné, no v podstate nepredvídateľné. Existuje vedecký konsensus o tom, že po takto vzniknutých potenciálnych zmenách nie sme schopní vrátiť vývoj do pôvodného stavu. Ďalším nevyspytateľným javom je schopnosť génov mutovať v rámci organizmu samotného z hľadiska času. Neexistujú dôkazy, a v podstate v rámci komplexnosti a jedinečnosti problému asi ani nemôžu existovať, ako sa bude v priebehu dlhších časových periód genetická štruktúra organizmu správať, do akej miery zostane stabilná, do akej miery sa bude meniť. Iste, k zmenám v genetickej štruktúre organizmov dochádza neustále, no tento proces je v prirodzených podmienkach veľmi pomalý. Jeho priebeh pri nasadení vopred upraveného organizmu do ekosystému sa však môže od tohto prirodzeného stavu značne líšiť. Vopred však nie je definitívne možné povedať ako resp. či vôbec. Nemenej závažnú a taktiež neúplne zodpovedateľnú otázku predstavuje možnosť vplyvu GMO na tzv. necieľové organizmy, teda tie, ktoré s príslušným GMO jednoducho len akýmsi spôsobom prichádzajú do styku, v prípade "superzemiaku" napr. vtáky, hmyz, mikroorganizmy a pod. Okrem toho sa mnohé z doposiaľ vyvinutých GMO vyznačuje svojou vstavanou rezistentnosťou resp. odolnosťou voči antibiotikám, pričom EH92-527-1 nie je žiadnou výnimkou. V tejto súvislosti panuje oprávnený strach z možnosti prepožičania tejto vlastnosti iným organizmom, evokujúc tak možný nemalý zdravotný či enviromentálny hazard.

Výsledky testov EFSA a jej následné potvrdenie bezpečnosti pestovania "superzemiaku" je podľa príslušnej záverečnej správy založené na poznaktoch získaných z experimentálneho pestovania v priebehu dvoch dvojročných periód na rôznych miestach na území Švédska. Dospieť na základe preskúmania skutočností v tak zúžených podmienkach ako z hľadiska času tak i z hľadiska priestoru k vierohodnému a relevantnému záveru, potvrdzujúcemu bezpečnosť akéhokoľvek GMO, evidentne hraničí so zahrávaním sa s našou vlastnou budúcnosťou ako aj s budúcim vývojom celého ekosystému. Výhradám voči GMO prameniacich z komplexnosti a nepredvídateľnosti vývoja sa evidentne neprikladá patričná dôležitosť, nakoľko je ich rešpektovanie s rozhodnutiami tohto typu v podstate nezlúčiteľné. Z tohto dôvodu je iste zaujímavé položiť si otázku, čo stojí za motiváciou určitých európskych inštitúcií prejavovať sympatie voči možnému zavádzaniu GMO do praxe.

Hoci sú argumenty hovoriace v prospech implementácie GMO často prezentované z pohľadu širokého obyvateľstva, ich hlbšia analýza poukazuje predovšetkých na výhody na strane obrovských ekonomických subjektov. K základným možným prínosom GMO sa radí najmä ich zvýšená odolnosť voči škodcom ako aj iným nepriaznivým externým vplyvom, a tiež ich "hodnotnejšie" zloženie t.z. zvýšený obsah určitých látok, v prípade EH92-527-1 sa napr. jedná o zvýšený podiel škrobu. Vraj by tak bolo napr. možné pestovať zeleninu so zvýšeným obsahom určitých vitamínov, získavať kravské mlieko s väčším množstvom bielkovín a pod. Pri menej náročných plodinách, zároveň hodnotnejších čo do obsahu určitých potrebných zložiek by tak bolo možné zabezpečiť dostatočné množstvo potravy využívaním menších plôch pôdy resp. spotrebúvaním menšieho množstva vstupov. Skutočne ušľachtilo znejúce ciele, no keď sa hlbšie zamyslíme nad príčinami problémov, ktoré by sa mali touto cestou riešiť a tiež možnými dôsledkami tohto typu riešenia, začne sa priam idylicky pôsobiaca ušľachtilosť a prospešnosť celého konceptu pomaly rozplývať. V skutočnosti totiž problém nedostatku potravy a správnej výživy ako aj evidentného ubúdania samotných prírodných zdrojov nespočíva v prírodou nedokonale domyslenej mrkve, obsahujúcej pre nás akosi príliš málo vitamínu A, či nedokonalej pšenici s príliš nízkou energetickou hodnotou, ale v našom omnoho nedokonalejšom spôsobe ekonomického prerozdelenia týchto zdrojov, v našej neschopnosti zodpovedného naloženia s životne nevyhnutnými pokladmi Zeme pre zabezpečenie relatívne plynulého chodu a istoty do budúcnosti v súlade s prirodzenými princípmi prostredia, ktorého sme sami súčasťou, v našej sebeckosti a slepote, prehliadajúc tak devastáciu nielen našej vlastnej životnej základne.

Zavedenie GMO do masovej produkcie by síce mohlo v prípade ideálneho priebehu a platnosti všetkých neistých predpokladov na čas znížiť celkové zaťaženie na prírodné zdroje, ktoré našim neobmedzeným konzumom vytvárame. Ak sa však časom ukáže možnosť spotrebúvať i takto uvoľnené zdroje s nie celkom okamžitým negatívnym dopadom, budeme, súdiac na základe našich evidentných vlastností, celkom pravdepodobne zvyšovať spotrebu, pokiaľ to len bude aktuálne možné. Okrem toho sa uvoľnením priestoru pre vyšší rast nijako nevyrieši problém neadekvátneho prerozdelenia zdrojov, prehlbujúceho sociálne rozdiely a vytvárajúceho masovú chudobu a nedostatok potravy u väčšiny svetovej populácie. A pre tento úbohý progres sme azda ochotní podstúpiť všetky nevypočítaľné riziká spojené s implementáciou GMO do jemného kolobehu prírody?!

Aby som však nezabudol spomenúť a odôvodniť už načrtnutú potenciálnu skupinu najväčších víťazov možného rozvoja a zavádzania GMO do praxe, neodpustím si ešte pár riadkov. Pri dnešnej svetovej legislatíve v oblasti patentového práva hrá legalizácia GMO do karát predovšetkým veľkým trhovým hráčom, ktorí sú schopní financovať výskum v danej oblasti a následne predajom licencií upevňovať svoje postavenie na trhu na úkor menších a stredných lokálnych producentov. Nadnárodní giganti schopní zaobstarať si príslušné licenčné práva tak budú môcť ešte jednoduchšie vytlačiť z trhu akúkoľvek lokálnu konkurenciu venujúcu sa pestovaniu či chovu prirodzených druhov organizmov, nakoľko náklady na výrobu nenáročných odolných "superorganizmov" sú resp. budú pravdepodobne neporovnateľne nižšie. Socioekonomický proces zvyšovania dominancie určitých skupín a prehlbovanie spoločenských rozdielov sa tak môže ešte upevniť. Pri prepojenosti európskej komisie so záujmami najväčších európskych resp. skôr celosvetových korporácií, ich spoločnej spolupráci pri zostavovaní jednotlivých pracovných skupín, ako aj intenzívnou výmenou členov EK a významných predstaviteľov vplyvného súkromného sektoru, nie je príliš prekvapivé, že sa Európska komisia samotnému konceptu GMO nejako významne neprieči. Nemal by som však samozrejme predchádzať vývoju aktuálnych skutočností, kým ani samotný EH92-527-1 zatiaľ definitívne povolený nie je. Dá sa však očakávať, že by mohol takýto krok, spolu s odobrením používania známej modifikovanej kukuricej Bt11 z roku 1998, v budúcnosti pôsobiť ako určitý precedens, dláždiac tak cestu pre mnohé iné nevyspytateľné geneticky upravované organizmy.