Po tyzdni stravenom v Pekingu som nasadla na vlak do Kunmingu. Cesta do provincie Yunnan (doslovne Juzne od oblakov) trvala rovnych 40 hodin. Dufam, ze si nieco take tak skoro uz nezopakujem. Samotny Kunming je obrovske nic nehovoriace mesto a v podstate som bola celkom rada, ked som sa na druhy den pohla dalej. Nocakom do Dali. Sleeper bus je zazitok na cely zivot. Cez splet ludskych noh a batoziny ma uzkou ulickou poslali az na samotny koniec.
Cinania sa pri konstrukcii lozkovych autobusov asi riadia heslom, ze lozok moze byt len o polovicu menej ako sedadiel. Velkost priestoru na lezanie naozaj nie je pre 173,5 cm vysoku europanku s miernou nadvahou. Citila som sa ako sardinka. Trochu ma z toho malinkeho priestoru oblievala klaustrofobia. Nastastie som dostala miesto pri okienku.
Bus odchadzal iba tri hodiny neskor ako mal...

Rano zacala tetusa s krikom vyhanat cestujucich z autobusu. Prvu polhodinu to nemalo ziadny efekt. Teta mala ale vydrz (a hlavne vyrazny hlas) a tak sa pomaly ludia zacali zviechat. Vstala som aj ja.
Zrazu pruser. Nazvy ulic nesedeli s mojou (prefotenou) lonely planet. Okrem toho tam bola nenapadna poznamka pod ciarou, ze vacsina autobusov konci v Xiaguane, co je nove mesto, ale 18 km od stareho.
Spytala som sa jedneho uja autobusiara kde som. Keby len spytala! Fantasticku pantomimu som mu zahrala o tom, ci do stareho Dali dostanem peso, alebo si mam zobrat autobus. To sa nedalo nepochopit. Ujo mal zjavne zmysel pre humor. Poslal ma peso.
Z tych osemnastich kilometrov som presla peso as osem. Sezehlo ma slnko, batoh mi odrel ramena do krvi a vyslapala som si zopar novych otlakov. Potom som konecne sadla na bus. Ten ma spotenu a dehydratovanu vysadil pred branami stareho mesta. Ako sa vola ta Pawlovskej kniha? Jak blba, tak siroka ...

V zachvate turistickej aktivity som sa vybrala ku trom pagodam a chramu Chon Sheng. V lonely planet je napisane nejake smiesne vstupne vo vyske asi 7 slovenskych korun. Ked som tam prisla, chceli odo mna nechutnych 121 kvajov (385 Sk). Uhadala som studenstku zlavu na polovicu.



Chong Sheng temple

Chon sheng temple bol postaveny pocas Tang dynastie (713-741n.l.). Bol to obrovsky koplex a svojho casu vyznamne budhisticke centrum. Ako to uz byva, vojny a prirodne katastrofy nenechali kamen na kameni. V roku 1983 boli budovy chramu "zrekonstruovane". Rekonstrukcia po cinsky znamena zburat to co zostalo a vsetko postavit nanovo. Miesto sa momentalne tesi statusu narodneho kulturneho dedicstva a ma atestaciu ISO9001-14001 Quality and Enviroment Management system (co ani panboh netusi co je, ale znie to jednoznacne honosne:)



Tri Pagody

Poctivo som sa prehryzala vsetkymi informacnymi tabulami o pocte soch buddhov, kuchynskom prislusenstve pouzivanom mnichmi a ostatnymi zazivnymi vecami, vsetko som fotila a citila som, ze tak vykonavam zasluznu cinost pre buduce generacie.
Samozrejme ze som si nezobrala vodu. Uz v polke kopca som bola tak smadna, ze by som sa napila vody aj z jazierka, keby nebolo take zelene. Po ceste dole ma ale zachranila dievcinka ktora rozdavala nejake flasky vody gratis. A keby len to. O chvilu na to sa strhla burka. Vody som zrazu mala az az. Uplne mokra som prisla do hostela.



Ludia su v podstate jedna z najzaujimavejsich zloziek cestovania. V Dali ich je pekna zmes. Su tam samozrejme Han cinania, ale ich pritomnost nie je ale az taka vyrazna. V Yunnane zije okrem nich 25 mensin, v Dali je najsilnejsie zastupena pestrofarebna mensina Bai, ktoru (aspon sa mi tak zazdalo) udrzuje pri zivote cestovny ruch a mozno aj nejake to polnohospodarstvo.



tetusa minority Bai

Su tam (samozrejme) turisti z celeho sveta. Ale su tam aj zapadniari, ktori sa tu usadili natrvalo: Dredati hippici vykvaseni pri cajicku a jointicku, dochodci co sa rozhodli nenudit doma a stravit najlepsie roky zvysneho zivota v exotickej destinacii, ucitelia anglictiny, majitelia restauracii, hladaci stastia ...

Vecer som sa vydala na prechadzu a ... ok ... zacala som tak trochu rozumiet, preco si ti ludia vybrali prave Dali. Je to mesto mierne nekonvencne na Cinu. Atmosfera je uvolnena, komunizmus akoby tu ani nikdy nebol.
Cinanom s ktorimi som v Zhong Dian bola na pive pri zmienke o Dali zaziarili ocka a jeden zasnene povedal: "Clovek tam vzdy zostane dlhsie ako planoval ... Dali je Cinsky Amsterdam ..."
V podstate mal pravdu. Statom zakazane herne alebo verejne domy sa tu daju lahko najst. Konope tu rastie namiesto mestskej zelene. Nervovu sustavu stimulujuce substancie vraj (nezistovala som, ci naozaj) predavaju stare babusky v tradicnych krojoch. Dobehnu za turistom z pohladnicami. Ak sa nakloni aby si ich pozrel, zasepkaju mu do ucha "Wanna smoke?"

Dostala som ponuku ucit tu anglictinu ... no ktovie ci sa do Dali nakoniec nevratim .... :)

Na druhy den som sa vydala na vylet ku Zhonge Temle. Cinania sa miesto zjavne snazili viac spristupnit turistom, preto postavili milion schodov do kopca (radsej by som uz v zivote nejedla cokoladu ako to vyslapat este raz) a dlazdeny turisticky chodnik v dlzke 10 km.
Lanovka je na oboch stranach, ale zatial co na jednej vedu hore aj schody, na druhej strane caka ubohych turistov obrovsky podfuk. Jedina pesia cesta dolu je korytom rieky. Riecka Quinbi, ktorou vedie trasa asi tretinu cesty je v podstate horsky potocik s chutove vybornou studenou priezracnou vodou. Vyzera ako hociktory iny potok v Tatrach. Velke skaly, rychla voda obcas hlboka vyse metra. Preskakovala som zo skaly na skalu ako chromy kamzik (mala som obute sandale) a snazila sa neskydnut do tej najhlbsej vody. Bola som relativne uspesna. Potom cesta viedla chodnikom zarastenym zvacsa rastlinou s vyraznymi znakmi zihlavy a bodliaka. Dorazila som sa tym, ze som este slapala par kilometrov po asfaltke, kym som nasla zastavku.

Vystupila som z autobusu a neuveritelne ma palili tlapky. Myslela som, ze asi z zomriem alebo co. Ale bola to v podstate celkom pekna prechadzka.



horska panorama



Long stream

V hosteli som sa samozrejme odhlasila neskoro a tak ma skasli za dalsiu noc. Ale stihla som autobus do Zhong Dian. Sice tesne, ale stihla.

este nejake random fotky:



Predna zahradka v mojom hostely. Tuto fotku som posielala domov a mati mi na to odpisala: "Zahradka predna se mi libi. Kam sa hrabe Jirka v Babcicich so svojim jedinym exemplarom... Toto zacnem hadam i ja pestovat. Urcite sa to nemusi tolko
okopavat ako mrkva a pliet ako stromceky.... "

Okrem tohto som si vsilma dalsiu zaujimavost: macky tam boli retazou priviazane k budam a psi si volne behali po streche. Viva la revolucion!




nove audi A4



kyticky



stahovak