...marnivost spomienok :: Something smarter than us is going to emerge

Snažíme sa dotýkať toho,
čoho sme až po okraj plný.
Márne pri tom dokazujúc,
tú nami znovunájdenú,
a už tak nepotrebnú spomienku našej
pamäti.

Myšlienky čo blednú,
jeseň ktorú máš v duši,
ten pocit čo sám seba tuší.

Dookola sa pristihujúc,
vo vlastnom trápení
už aj tak pokryveného úsmevu.
Tvaru ktorý si mu dala TY,
ploche ktorej som ho dal JA.
V našom dobrovlonom vezení,
v ktorom sídli už len moja nespavosť,
môj prvý šedivý vlas.

Vlastne sme chceli iba to,
na čom sme sa kedysi tak smiali,
naháňali sa
milovali
tleli
bledli
bdeli a boli.

Káždý náznak tvojho úsmevu bol aj kúskom mňa

Verba ita sunt intelligenda, ut res magis valeat quam perea...