vcera, kompletne najebany, vracal som sa z pitky a vymenil si s id urban_paranoia niekolko smsiek. vzhladom na to ze som mal samozrejme okno, som sa na tom rano docela dobre pobavil.

Z papule mi smrdi slivo. Vola pit je silna a jej tiaha na mne sedi ako Tribula na koni. Naciahnut sa az na dno a okusit jeho kuzlo. Smradlave dedinske palenky ozranmi ozrato vypalene bojis sa okostovat ale pri bliti sa bijes do prs. Ulava znasobena smradom, to je ono. Gruliace Hedvigy povstali. Degeneraty trosiek sa vzchopili. Umru. V dedine zvoni zvon. Dedy placu. Fuj, nie - delirium si somnou potykalo. Quo vadis mein Freund? Kravaty lietaju zo strany na stranu, omladina picuje v naivnom presvedceni. Hybaj ty ozran, bohu trnom v oku, sloboda je tam, pozri aha. Nevyhnes sa blbote ni osudu svojmu, budiz to to iste. Bud vdacna za onu istotu. Poklakni i preglglni i vyglgni ak si ziada. Napicu je tu akakolvek rada. Tekutiny leju sa z nozdry do nozdry, bodra bobria tlupa tupost si odobri. Kiez by ta tupota klusala furt vpred, ozbijam rolnika znasilnim dred. Bobre uz ruvu sa o zbytok blatka, pravdu ty nezmercis, pravda je vratka. Plesnive zachvevy tupoty bledej, uplet mi korbace z tej vody svatej.

Odpovede prichadzali priebezne:
Hoj, kade kracaju pahyly kopytnikov, tam ludskej slapaje niet! Lez bezbozne rucanie je hymna nasa, osud nas pacloveka. A ked si ta demencia k sebe povola, nepriec sa, lez poklakni i nacuvaj smadu svojmu vnutornemu, otca i syna i ducha blbotneho. Veleb ohavnost svoju na vecne veky! Debilita dravo dobija des, pakuj sa z triezvosti ty tupy pes! Blbota bodro buraca bravo, tak napi sa zverstva nech zijes zdravo. Gagorcek ovlaz si v nadobe vecnosti, nech vydry viju ti venceky tuposti. Nech hlavu zdobi ti pachnuci porast, vystraha pre deti i vadny dorast.