Sonka ochorela. Televízor dávno nie je najlepším priateľom človeka, rovnako ju, čuduj sa svete, neoslovila moja zbierka mafiánskych a iných čudných DVD.

Sonka však niečo robiť musí, nemôžem ju v tom nechať. Vybral som sa kúpiť jej knihu. Z vlastnej skúsenosti viem, že na chorobu nie sú vhodné ťažké žánre. Oveľa liečivejšie sú knihy z kategórie ľahké, no stále aspoň trochu inteligentné čítanie, ktoré neuráža intelekt.

Viem, že takého knihy píše Michal Vievegh. Viem, že Sonka niektoré jeho knihy pozná. A napokon viem, že mu nedávno vyšla kniha nová, ktorú ešte poznať nemôže. Vybíjená. V kníhkupectve v nákupnom centre však majú len jej slovenský preklad. Nevadí. Veď je to asi jedno. (Hlboký omyl).

Som z rodiny, kde je čeština druhým prirodzeným jazykom. Veľmi dôležitá časť mojich príbuzných žila v českej časti ČSSR, preto mi je ten jazyk blízky, rozumiem mu a zároveň ním viem aj trochu hovoríť. Napriek tomu si do životopisu nepíšem „aktívnu“ znalosť, pretože hovoriť plynulou češtinou mi robí problém. Moja babka bola prekladateľkou z češtiny a poľštiny. Keď som bol malý, vždy som sa čudoval, načo potrebuje česko-slovenský slovník, veď česky predsa rozumie každý! Niečo som začal tušiť, keď môj spolužiak na základnej škole preložil „hříbata“ v nejakom Nerudovom texte ako hríbiky.

Na Slovensku si veľa ľudí myslí, že po česky vedia a v duchu i nahlas sa smejú na tých sprostých českých celebritách, ktoré sa v rámci budovania imidžu snažia v zábavných televíznych programoch rozprávať po slovensky. „Načo sa tak strápňujú? Slováci vedia lepšie česky ako Česi po slovensky.“.

Nie, nevedia. Slováci len nepočujú zlý český prízvuk, rovnako, ako len ťažko rozoznávajú zlý nemecký/anglický/akýkoľvek prízvuk jazyka, ktorý aktívne neovládajú.

Toto všetko je úplne v poriadku. Pokiaľ si to myslia „civilisti“, ktorí sa jazykom a neživia. Problém nastáva, ak takto po česky „vie“ prekladateľ a editor pracujúci za honorár.

Veľmi ťažkou skúškou sú aj adaptácie českých reklám, ktoré nejaký odborník poslovenčí a „preloží“ od slova do slova a ja si vravím, rozkývaj sa do pohody.. Reklama je reklama, umenie je umenie. Ale. Naozaj nechápem, ako môže niekto z čistým svedomím vypustit takú jazykovú žumpu, akou je slovenský preklad Vybíjanej.

To naozaj Pavol Weiss za celý svoj život nepochopil, že keď sa čechovi niečo zdálo, tak to znamená, že sa mu niečo snívalo? Naozaj si nevšimol, že čeština má docela inú vetnú stavbu ako slovenčina? Veď je to pičiriti spisovateľ!
Kniha je podobných perál plná, čo ma ale skutočne dorazilo, bolo slovné spojenie Z riti kľuka.

Toto sú „len“ veci, na ktoré vydesili Sonku, ktorá netrpí až takou úchylkou na čechizmy ako ja.
Našťastie v dnešnom multiligválnom svete aj vďaka doslovným prekladom môžem zostať studený, a povedať si, že nedám hovno. A Pavla Weissa by mal niekto zobrať do Přahy, dať si s ním vypřáženú řybu (nejlepšie kapřa) a šialok kávy a vysvetliť mu, že robiť peniaze má nejak inak, ako prekladaním z češtiny.