*** Dakujem krasne za rozpravku, len a len k! za ňu ,) :: Something smarter than us is going to emerge

Prvá kapitola::::

V ďalekej africkej džungli žil lew To(abun. Bol to zlý a so všetkým nespokojný lew.
Keď svietilo slnko, reval, lebo mu bolo teplo, keď sa zvečerilo, hneval sa, že je mu chladno, keď mal
prázdny žalúdok, reval od hladu, a ked sa naobedoval, reval, že je už najedený. Všetko na swete ho rozčulovalo:
stromy, rieka, vtačiky, mesiac, zvierata. Nespokojnosť prejavoval hlasným revom, a tak sa od rána do noci ozýval iba ten rev.
Tol(abun sa všetkým strašne protivil, ale pretože sa ho báli, nemohli si s ním poradiť. Lew beztrestne požieral úbohe zvieratká,
a bol už taký bezočivý, že raz takmer zožral i jedného milovníka prirody. Ten cestovateľ, volal sa Burtius, prebádal už všetko
na svete a teraz prileteľ na vzdušnom motorovom balóne do Afriky, aby preskúmal aj tu. Burtius priviazal svoj balón o akýsi peň,
schytil dva námornícke, tri obyčajné ďalekohľady, termošku s kávou, zápisník a horiac túžbou niečo preskúmať alebo dačo dôležité objaviť,
vydal sa vpred.

Nepochybne to bol najvýznamnejší bádateĺ všetkých čias a krajín.
Sotva urobil pár krokov, už uskutočnil veľa náramne cennych objavow?
ktore si hned starostlivo zapísal do zápisnika.
Nazrime do stránok, popisaných rukou významného učenca a prečítajme si:

Objav č. 1:
Objav č. 2:
Objav č. 3:

Afrika je velmi v Afrike, je vela Piesok chuti
velka. stromow, ktore v Afrike takisto
u nás nerastú. ako u nás.

Čo treba objaviť::::

V Afrike treba objaviť banány, lebo sú vraj veľmi chutné (aj ananásy).

Nečudujme sa teda, že pri tom veľkom bádaní Burtius vyhladol a veľmi sa unavil.
A tak si rozprestrel na zemi obrúsok, z torby, v ktorej nosieval to najpotrebnejšie, čiže potravu,
Vytiahol piroh plnený mäsom a chystal sa jesť. Sotva si stačil poriadne zahryznúť, keď jeho pozornosť
upútalo akési veľké zviera. vynorilo sa z poza kríkov, uprelo žiadostivý pohľad na Burtiusov piroh a začalo sa približovať.
- Ech nie, nie - povedal veľký bádateľ, ktorý hneď pochopil, čo má zver za ľubom, a schoval ruku s pirohom za chrbát.
- Aj ja som hladný!
Druhou rukou otvoril svoj denník a už si chcel zapísať objav č. štyri:
V Afrike žije obrovské zviera so štyrmi labami, dlhým chvostom a chamtivými očami
- ale nestihol. Bezočivý a krvilačný Tol(abun - pravdaźe, bol to on - divo zreval a vrhol sa vpred.
Od toho strašného rewu stratil ućenec vedomie, spadol na obrus a preleźal tam s pirohom stisnutým v ruke tri hodiny a štrnásť minút.
Nevychovaný, krvilačný Tol(abun pribehol k torba a v okamihu zožral všetko, čo v nej bolo.
A nebolo tam toho málo: osem pirohov plnených masom, sedem lekvárovych, štyridsa´t dekagramow cukríkov s názvom ,,Nedám ti!,,
škatuľa bonbónov a tri jablká. Ako vidíte, osud netreba pokúšať, myslím tým názov cukríkov. Ale nie o tom je reč. Zásoby do torby
uložila Buturiusova starostlivá mamka a tá práve teraz rozmýšlala o tom, kde je asi jej synáčik, a potichu plakala.
Ved všetky mamky stále myslia na svoje deti.
Lew v okamihu zhltol všetky zasoby a vrhol sa k vzdušnému balónu. A aby ste vedeli, všetky vzdušné balóny majú dole pripevnený veľký kôš,
aby cestovatelia mali kde sedieť, uloźiť si konzervy, vrecia s pieskom a fľaše s plynom na lietanie.
Tak teda lew vliezol do koša, lebo si myslel, že tam nájde ešte niečo pod zub, zrazu však pocítil, ako mu slabnú ľaby, krúti sa hlava...
Nechápal, čo sa to robí, hlasno zreval, ale v tej chvíli ťažko dopadol na dno koša a stíchol.

Uplynulo veľa času, kým zvieratká natrafili v trave na chrabrého Burtiusa.
- Ój, kto to je?! - vykríkli jednohlasne opička, hrošík a žirafka.
- Hen, pozrite! -zvolala opička, ukazujúc na balón, ktorý presvital pomedzi stromy.
Slnko ho už poriadne nahrialo, dral sa nahor, ale vzlietnúť nemohol, pridržiaval ho silný povraz.

SP: Tesim sa na dalsie vypravy... ,)