Cez vikend sme isli na rodinnu oslavu vlakom. Kto poznate trasu BA-GA, iste viete, ze stanica Puste Ulany naozaj evokuje pustatinu - dedinu odtial nevidno, pretoze zasina vyse tri kilometre odtial. Takze vystupili sme s kocikom, kvetmi, jednym deckom na rukach, druhym v babysatke, velkym ruksakom plnym veci pre deti a tak. Kedze svagor sa na nas zvysoka vysral (mal totiz pre nas prist, ale jemu sa chcelo prave citat knizku), ostali sme uprostred pola sami v pekelnej horucave. Nuz co nam ine ostavalo, vybrali sme sa peso. Stopovat sme sa neodvazili, kto uz by zastal tolkemu narodu? :) Po sto-dvesto metroch vedla nas zastavila tusim fabia, ci co to bolo a z nej sa vysmiaty chlapik pyta: "Tak co, skusime to?" Skusili sme a islo to. Takze nam usetril pekne horucu prechadzku.