Oči si previažem, len v spánku
sa nám spĺňajú denné sny,
len v spánku dosiahneme,

a keď sa dusím v golieri,
pod čiapkou, v knihách, v spánku
z nich vychádzam živý.

Vojdem a obraciam okno chrbtom
k sebe a seba chrbtom
k oknu, takže ľudia,
chodiaci po ulici,
sú z opačnej strany.

Spánok bol dôkazný, keď neznáma
tvár sa mi splnila a mojím
snom v mojich dlaniach spala,

v klokotaní hlasu medzi stolmi,
pri pulte a medzi hlasmi,
nad stolmi, pod dymom a v tresku,
na mieste, na ktoré, hľa, ukazujem
rukou, keď zapínam zimník,

spánok, ktorý som zabudol,
je stratený včerajšok a deň
je nepravý stav, keď vyháňa z pravdy.

Odchádzam a obraciam okno pohľadom
k sebe a seba pohľadom
k oknu, takže sen,
ležiaci odvrátene,
je z opačnej strany.

Vysal som v tme všetku zeleň
z listov a zrkadlený
do rána obeleným stromom,

vonku sa zaženiem bledou
tvárou, vsadenou do kosiska,
noseného cez rameno.