Slovo punk v angličtine znamená prehnitý, spráchnivený alebo aj neumelecký. Pôvodne sa ním označoval i mladý člen nejakej mužskej komunity (námorníci, väzni), ktorí slúžil k sexuálnemu uspokojeniu ostatných.
Korene punku siahajú podobne ako u skinheads do polovice 60-tých rokov do Spojených štátov a na Britské ostrovy. V USA vtedy vzniká opozícia k hnutiu hippies, ktorá úzko spolupracovala s maliarom Andym Warholom. V jeho podniku Factory vzniká hudobná skupina Velvet Underground, ktorú tvorili Lou Reed, John Cale a iní hudobníci. Toto hnutie obľubovalo čiernu kožu a rôzne pomôcky na praktikovanie sado-masochizmu ako obojky, vybíjané opasky a náramky, putá. Tieto prvky sa neskôr preniesli aj do punku ako ho poznáme dnes. Texty Velvet Underground hovorili o čakaní na dílera, heroíne a pod.
V Detroite pôsobila skupina The Stooges so spevákom Iggym Popom, ktorý svojím nasadením a sebadreštrukciou inšpiroval punkerov k agresivite a autenticite pri vystúpeniach.
Na Britských ostrovoch z hnutia mods povstáva skupina The Who. Rýchla agresívna hudba s jednoduchými ostrými textami ( napr. „Dúfam že zomriem skôr ako zostarnem“) spojená s búrlivými koncertmi, na ktorých gitarista s obľubou rozbíjal gitaru, významne vplývala na vznik punku. Svoj vplyv mal však aj nekonvenčný David Bowie, napr. aj tým, že v dobe dlhých vlasov často nosil zafarbené krátke vlasy (éra Ziggyho Stardusta).
Punk ako ho poznáme dnes vzniká v prvej polovici 70-tých rokov v USA, kde v newyorských kluboch hrávajú Patti Smith, Talking Heads, Blondie, Dead Boys ale hlavne Ramones. Partiu štyroch nie príliš nadaných muzikantov hrajúcich rýchlu jednoduchú hudbu, podobnú Beach Boys a Beatles môžeme považovať za prvú punkovú skupinu v dnešnom ponímaní. Zmiešaním všetkých týchto vplyvov a prenesením do nezamestnanosťou (hlavne mladých) zmietaného Anglicka vniká štýl punk.
Prvými anglickými skupinami hrajúce punk boli Damned, Chelsea, Clash, Sex Pistols, Buzzcocks, Adverts , Vibrators, Sham 69, Siouxie and the Banshees.
Základnými prvkami punkovej módy bola koža, extrémne úzke nohavice, spínací špendlík, roztrhané oblečenie, vybíjané opasky, strapaté vlasy a nacistická symbolika. Tú obľubovala už skupina Stooges a Iggy Pop na začiatku 70-tých rokov. Hákové kríže nosil aj Richard Hell z Dead Boys, DeeDee Ramone z Ramones. Speváčka Siouxie zo skupiny Banshees ho mala vytetovaný na prste a spevák Sham 69 sa objavil v tričku s hákovým krížom na obálke časopisu Melody Maker (Ján K. Balász, 2005). O propagáciu nacistickej symboliky sa postarali hlavne skupina Sex Pistols s manažérom Malcolmom McLarenom a módnou návrhárkou Vivien Westwood. Spolu založili módny butik s názvom Sex a skupina Sex Pistols slúžila ako akási živá reklama na toto oblečenie. Jedna z najznámejších postáv punku – Sid Vicious s obľubou obliekal tričko so svastikou.
Táto propagácia nacistickej symboliky však neznamená, že punk bol rasistický. „ Do veľkej miery išlo o to šokovať a vymedziť sa voči predošlej generácii. Ukázať, že teraz je iná doba a historické symboly už neplatia, teraz sme tu my a máme svoje problémy a sny.“ ( Sokáčová, 2005, s. 10-11).
Po opadnutí punku ako módnej vlny sa punk dostal naspäť na ulice a podzemia. Tu sa formuje 2. vlna punku - hnutie Oi! alebo Streetpunk, ktorý je kombináciu punku a hnutia skinheads. Neskôr vzniká 3. vlna – anarchopunk. Tieto vývojové vlny už nacistickú symboliku odmietajú a nesnažia sa ňou provokovať. Oi! punk je vyložene apolitický a protirasistický. Anarchopunk je ovplyvnený ideou anarchizmu, zakladá autonómne centrá, ekologické hnutia, a organizuje protivojnové a protirasistické aktivity. V dnešnej dobe punkové hnutie odmieta fašistickú symboliku a rasizmus, pričom sa snaží proti nemu bojovať. Existuje však málo početná, u nás takmer neexistujúca odnož punku – nazipunk. Obľubujúca fašistickú symboliku a rasistické názory.