Giancarlo Politi: Knížák ubíja české umenie

Marina Abramovic, Vanessa Beecroft alebo Jiří David, Erik Šille či Lucia Nimcová. Aj tvorba týchto umelcov sa presídlila do Karlínskych hál v Prahe. Vo štvrtok sa tam začalo Praguebiennale 3. „Chceme, aby umenie bolo prístupné bežnému divákovi,“ hovorí pre SME riaditeľ Praguebiennale 3 GIANCARLO POLITI.

Marina Abramovic, Vanessa Beecroft alebo Jiří David, Erik Šille či Lucia Nimcová. Aj tvorba týchto umelcov sa presídlila do Karlínskych hál v Prahe. Vo štvrtok sa tam začalo Praguebiennale 3. „Chceme, aby umenie bolo prístupné bežnému divákovi,“ hovorí pre SME riaditeľ Praguebiennale 3 GIANCARLO POLITI.

Tretí ročník Praguebiennale sa venuje strácaniu kolektívnej pamäti v strednej Európe. Máte pocit, že v týchto končinách sa naozaj vytráca kolektívna pamäť?

„Praguebiennale má viacero tém, tou hlavnou je stredná Európa. Napríklad 70. roky v umení boli veľmi dôležité v strednej Európe, ale mnoho ľudí o nich nevie. To je tá strata kolektívnej pamäti. Všade sa pritom vie o body arte či viedenskom akcionizme, nie však o tom, že vtedy sa odohrávali dôležité veci v Prahe a Bratislave. Práve to chceme predstaviť verejnosti a medzinárodnému publiku. No hlavne sa snažíme, aby sme umenie urobili prístupné bežnému divákovi.“

Ako sa to robí?

„Každý si tu môže nájsť to, čo ho zaujíma. Kto má rád maľbu, nájde maľbu, koho zaujímajú inštalácie, nájde tu inštalácie. Je to festival – oslava umenia pre všetkých, ktorí majú radi umenie, nielen pre kurátorov a kritikov.“

Na jednej stene je graffitti Viktora Freša s názvom Ďakujem bohu, že môžem byť na bienále. O pár dní otvára svoje brány Bienále Benátky aj Documenta Kassel. Čo znamená účasť na Praguebiennale 3 pre umelcov?

„Na prehliadkach umenia vystavuje veľa umelcov, no mnohým to ich vývoj neov­plyvní. Často očakávajú, že budú veľmi úspešní potom, čo sa objavia na bienále. Ale toto sa nedeje. Na poslednom bienále bolo päť alebo desať umelcov, ktorých si tu našli zberatelia a galérie. To je len veľmi malá časť z takého množstva, veď tu je okolo 220 umelcov.“

Praguebiennale sa spája aj s menom riaditeľa pražskej Národnej galérie Milana Knížáka. Po vzájomných nezhodách ste sa rozišli a Milan Knížák zorganizoval Medzinárodné bienále súčasného umenia. Ako sa váš vzťah a vzťah oboch akcií vyvíja?

„Sme na súde, pretože použil náš názov – bienále. Mali by sme vysúdiť 200 000 alebo 300 000 eur. Hovorí sa, že chce organizovať trienále. Myslím, že Knížák ubíja české umenie. S Národnou galériou by mohol robiť úžasne kreatívne veci.“

Na Praguebiennale 3 má síce hlavné slovo stredná Európa, ale nadštandardne sú tu zastúpení slovenskí umelci. Prečo?

„Medzi Českou a Slovenskou republikou je stále silný vzťah. Rád sledujem rozdiely medzi dvoma blízkymi krajinami s odlišnou kultúrou.“

Môžete z Praguebiennale 3 odčítať vzájomné odlišnosti?

„Na to je ešte skoro. Nemal som čas pozrieť si bienále, stále ma zamestnávajú organizačné záležitosti – ako zohnať elek­troniku, plazmovú obrazovku a podobne.“

28. 5. 2007 | Jana Kadlecová, Praha